spokojný bulharský tréner Christo Iliev, ku ktorému tradične patrila aj cigareta (Pred zápasom ich vo vestibule haly zvládol hádam za päť minút štyri), prišiel aj medzi novinárov s ňou. Najprv sa blysol čiastočnou znalosťou slovenčiny frázou: "Popolnika nema?" a potom, počas hodnotenia zápasu sa zrazu "skydol" zo stoličky z vyvýšeného pódia, na ktorom sedeli aktéri tlačovky. Zdá sa však, že tento pád oželel - v prípade, že by nebol so svojimi zverencami postúpil, veľmi reálne by ho zrejme čakal pád z inej stoličky - trénerskej...

Okrem zápasových stresov si užili slovenskí organizátori svoje aj s delegátom Svetovej volejbalovej federácie Hugom Fruithofom zo Švajčiarska. Ten kontroloval každý detail s príslovečnou precíznosťou. Jeho prístup mal jednu výhodu - organizačný štáb bol v takej pohotovosti, že neurobil jedinú vážnejšiu chybičku. Pán Fruithof dosiahol svoje a na záverečnej recepcii sa netajil obdivom a uznaním, lebo podľa jeho slov, hoci bol v tomto roku na štyroch významných medzinárodných podujatiach, nikde sa nestretol s takou úrovňou organizácie ako v Prešove. Aspoň trocha tak pofúkal ranu na slovenskej volejbalovej duši a potvrdil, že pri Toryse nechýba mimoriadne schopný ľudský i materiálny potenciál na organizovanie aj tých najvážnejších svetových volejbalových podujatí.

Nás však zarazil iný moment - na najvýznamnejšom podujatí, aké kedy Slovenská federácia volejbalu organizovala, chýbal jej prezident Ivan Majerčák. V týchto dňoch rozhoduje zápasy na Svetovej letnej univerziáde v Číne, ktorá pri všetkej úcte nedosahuje v hierarchii takú hodnotu, ako svetová kvalifkácia. Nie žeby bola jeho neprítomnosť ovplyvnila organizáciu podujatia, bola však minimálne spoločenským faux-pas pred zahraničnými hosťami. Tu je zrejme na mieste známe slovné spojenie o výbere priorít...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.