SMK.
Abnormálny - doslova s do písmena - nátlak západných diplomatov a politikov, ktorý napokon zlomil SMK, poukázal na zásadnú trhlinu, čo by dezercia "bugárovcov" otvorila: Nižšiu dôveryhodnosť akéhokoľvek iného mocenského usporiadania, než je terajšie, v očiach EÚ i NATO. Pričom spolu so sklamaním z takéhoto vývoja bolo Verheugenom, Lyscomom, Hengelom a spol. "jemne", ale dôrazne naznačené, že dopad by mohol byť v integračne kľúčovom roku 2002 aj fatálny. Optikou Západu, a dali to v ostatných dvoch týždňoch jasne najavo, je prítomnosť SMK vo vládnom zoskupení dôležitá až dvojmo: Jej účasť v koalícii je zárukou neúčasti nedemokratických a "antieurópskych - podľa nich - síl. Po druhé je, práve v tomto historicky poznamenanom stredoeurópskom priestore, menšinová strana vo vláde aj garanciou toho, že prípadnou integráciou SR si nebudú importovať zničujúce etnické konflikty.
SMK dala takto svojím "ultimátom" k 30. septembru, dokedy si želá vidieť schválené zvyšné zákony k reforme verejnej správy, krajine i koalícii ešte jednu, údajne poslednú šancu. To je nesporne výhra. Iba drobulinká však preto, lebo u SDĽ a SOP nevidieť stopové prvky politickej vôle správne pochopiť toto gesto, alebo - slovami Bugára - "zdvihnúť hodenú rukavicu". Migaš i Hamžík nenechali svojimi nedeľňajšími a včerajšími vyjadreniami najmenších pochýb, že podmienka SMK ich hlboko sklamala. Oni si totiž želali bezpodmienečný odchod (dôkazy čoho niet priestoru rozvádzať, dva mesiace sú však nimi zamorené médiá). Napokon, aj z reakcií Mikloška a Hrušovského vytŕča, že veľmi by proti odchodu SMK nenamietalo ani KDH.
Isteže je rozumné stanovisko, že rýchlosť prijímania zákonov nesmie ohroziť ich kvalitu. Problém je iba v tom, že keď sa hovorilo o "posledných termínoch" pre tieto zákony v iných súvislostiach ako je vystúpenie SMK, proti kvaltu a uzávierke v septembri žiadna z týchto partají ani slovo nevzniesla. Až teraz im leží na srdci kvalita - keď podmienku stavia SMK. O takých "drobnostiach", akože ministri ktorej strany odmietajú predovšetkým odovzdávať kompetencie a tým samotný proces zdržiavajú (presnejšie sabotujú), nevraviac. Ešte raz, po x-tý krát: To, čo dnes dáva ako "ultimátum" pre svoje zotrvanie SMK, schválila uznesením CELÁ VLÁDA, teda aj hlasmi ministrov SDĽ a SOP, v apríli 2000.
Bugárova strana sa stala rukojemníkom imidžových bonusov, ktoré krajine svojou účasťou vo vláde prepožičiava. Toto jej drasticky pripomenul Západ i trošku pojašení slovenskí intelektuáli. Prečo to však SMK bolo treba pripomínať? Ak "stabilizačno-imidžovo-integračný" rozmer rozhodnutia nevnímali dostatočne už začiatkom júla, keď predsedníctvo prvýkrát (a potom ešte nadvakrát) odporučilo RR SMK rozviazanie zväzku, ide o politický amaterizmus. Ak s nátlakom a apelmi na "vyšší štátny záujem" počítali, a predsa kategoricky konali, a teraz (čiastočne) odskakujú, vznikajú ešte horšie podozrenia; stačí si pozrieť včerajšie rozhovory s Bugárom - niet jediného, kde by sa v otázkach nespomínala privatizácia.
V politike funguje klišé, že "nikdy nehovor nikdy". Pretože ak ho raz povieš, vháňaš sa do jednosmernej ulice. SMK toto nerešpektovala, signály, ktoré vysielala, nemali "zadný východ". Nikto nekázal Bugárovi hovoriť o "posledných kvapkách", nikto nenariaďoval SMK medializovať, že o odporučení vystúpiť rozhodlo predsedníctvo jednohlasne, nikto od nich nežiadal, aby verejne pretriasali variácie, či odídu iba ministri a štátni tajomníci, alebo aj "plebs" z nižšej štátnej správy a nominanti zo štátnych podnikov. Stalo sa a výsledok je ten, že Bugár a spol. sa po tomto víkende slávnostne priradili do predlhého zástupu slovenských politikov, ktorých slovo je prdnutie do vetra. Pretože jeden, a podstatný rozdiel medzi SMK a temer celým ostatným zvyškom tunajšej politiky spočíval doteraz v tom, že ak čosi povedali resp. zagestikulovali, muselo sa to brať vážne. Po sobote nemajú verejné vyhlásenia Bugára a spol. kvalitatívne inú hodnotu, ako Hamžíka, Migaša, Mečiara, Dzurindu a ďalších, u ktorých je možné v pohode predvídať, že o týždeň budú splietať niečo celkom iného, než hlásajú dnes. V strate čitateľného profilu spočíva veľká prehra SMK.
Pre Slovensko je dobre, že koalícia pokračuje. Hoci sa od nej už vskutku nedá veľa dobrého čakať. Podľa všetkých dostupných informácií a signálov by mala skončiť o mesiac, keďže podmienky SMK prejavuje zjavnú vôľu naplniť iba Dzurinda, čo je prekérne málo. Napevno napísať, že nebude ďalšia prolognácia, sa však už dosť dobre nedá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
