chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Marketingový manažér Štátneho divadla Jozef Horváth si vybral lásku vskutku ušľachtilú a síce motýle. A nielen tie vypreparované na špendlíku. Boli časy, keď si ich pestoval doma. Zberatelia si vajíčka exotických exemplárov posielajú v trubičke od náplne do guličkového pera, spolu s návodom, o aký druh ide a aké potrebuje životné podmienky. Z vajíčka si potom vypestujú húsenicu a tá vyrastie, potom sa zakuklí a podľa vegetačného obdobia premení. Takto si vychoval napríklad aj exempláre z Madagaskaru. Ako to vyzerá, keď sa rodí z kukly motýľ?
"Je to zaujímavý jav, želal by som to vidieť každému. Dokonca to raz u mňa snímala aj košická televízia. Keď sa z tej kukly náhle objaví čosi ako malá príšerka, chvíľu sa to čudo plazí, ako keby bola húsenica. Potom sa to vyšplhá na nejaký konárik, zavesí sa a spustí si dolu krídelká. A pri tom sa vám naskytne neopísateľný pohľad, ako keby ste vyvolávali fotografiu. Začnú sa pomaly objavovať kresby a nádherné farby. Človek je až prekvapený, že čosi také špinavé sa zmení na nádherne tvarovaného motýľa," šťavnato opisuje Jozef Horváth zázrak, ktorý však trvá iba krátko. Motýle sa totiž zväčša dožijú iba jedno leto.
"Tak ako to spieva Miro Žbirka v pesničke: Leť motýľ admirál, jedno leto pred sebou máš," prirovnáva.
Ako priznal, dnes ho už práca pohltila natoľko, že na tento "piplavý" koníček nemá čas. Vychovať z kukly motýľa vyžaduje totiž špeciálne podmienky, vhodne upravené terárium a najmä trpezlivosť. Okrem exotických motýľov sa zameriava najmä na naše motýle a chrobáky. Na chate v Košickej Belej má veľkú zbierku skoro všetkých u nás žijúcich motýľov.
"Teraz sú už niektoré motýle chránené, smú sa odchytávať iba na povolenie. Ja mám ešte zbierky z obdobia, keď to ešte nebolo zakázané. Niektorí možno pri pohľade na vypreparovanú krásu nevdojak zapochybujú, či nejde o barbarstvo, nehumánnosť. Tvrdím pravý opak. Ľudia, ktorí sa tomuto venujú seriózne, nerobia zo svojho koníčka obchod. Dokonca sme mali aj také aktivity, že sme chovali húsenice chránených motýľov a vypúšľali sme ich späť do prírody. Aby sa nenarušila rovnováha"
Ako sme sa dozvedeli, pri chove motýľov zažije človek občas aj vzrušenie.
"Stratili sa mi dve húsenice smrtihlava. Myslel som si, že niekam zapadli a je po nich. Mýlil som sa. Raz som sa zadíval na plafón a našiel som tam sedieť dva krásne motýle. Boli to oni. Práve tieto dokonca vyvolávajú zvuky pripomínajúce syčanie hada. Ide o akúsi ochranu pred nebezpečenstvom. Skoro každý motýľ nejakú má. Niektoré sú pichľavé ako kaktus a iné zas vydávajú nepríjemné pachy," rozpráva Jozef Horváth.
Tento koníček ho chytil za srdce vďaka kamarátovi, ktorý je profesionálnym entomológom. Ako prvé mu daroval obrovské modlivky, ktoré si niekedy zo sebou nosil na pivko. Okolie chaty mu ponúka množstvo možností a študijného materiálu, ba dokonca motýlia nádhera občas pri tvorbe inšpiruje aj jeho manželku, kostýmovú výtvarníčku Danicu Hanákovú.
"Príroda to vymyslela dokonale, nenájdete tvora, ktorý by nemal dokonale zladené farby. Skúste sa pozrieť na nejaké moje exempáre, žiadny nevkus. Preto si Danica občas požičiava farebné kombinácie od motýľov z mojej zbierky," dodal Jozef Horváth na záver nášho "zvieracieho" rozhovoru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
