tejto sezóny nedokázali zabodovať naplno. V súboji proti Chemosvitu Svit, hoci ten i naďalej kraľuje všetkým treťoligistom, zaknihovali iba bod po remíze 1:1. Tréner domáceho celku Emil Sudimák bol z tohto výsledku zjavne rozladený a na margo stretnutia poznamenal: "Nesplnili sme očakávania, pretože sme nevyhrali. Nevyužili sme viaceré sľubné príležitosti a aj náš gól bol z kategórie šťastných. Mali sme viacero šancí, ale keď ich nedokážeme premeniť, nemáme nárok na víťazstvo," povedal E. Sudimák. Trebišovčania rovnako ako pred týždňom vo Veľkých Kapušanoch znovu doplatili na mizernú koncovku. Útočníci Čižmár a Voroňák sa predbiehali v zahadzovaní šancí, a tak musel prísť na ihrisko Martin Sabo, ktorý síce so šťastím, ale predsa, prekonal zle postaveného brankára Marušáka. "Peťo Falatovič mi vyhodil dlhú loptu, postupoval som sám po krídle. Rozmýšľal som, či prihrám nabiehajúcemu Voroňákovi alebo vystrelím na bránu. Napokon som neurobil ani jedno, ale aj napriek tomu skončila lopta v sieti. Všimol som si síce, že brankár stojí trochu mimo, ale nemyslel som, že z toho bude napokon gól," vyjadril sa úspešný strelec Slavoja, ktorý mohol rozhodnúť o víťazstve štyri minúty pred koncom, no jeho volej zblízka nemieril medzi žrde Podtatrancov. O výsledku teda rozhodli striedajúci hráči, pretože Demján si dal vlastný gól a Sabo o šesť minút vyrovnal. Okrem iného bolo stretnutie interesantné tým, že si v ňom zmerala sily bratská dvojica Maličkých. Na jednej strane domáci Marcel, na druhej Branislav. Obaja odohrali celý zápas, obaja nesklamali. Najprv sme dali slovo staršiemu z nich, 25-ročnému stredopoliarovi domácich Marcelovi. "Na začiatku zápasu sme si vytvorili mierny tlak, mali sme i dve, tri šance, no tak ako vo Veľkých Kapušanoch, ani teraz sme ich nedokázali premeniť. Doplácame na koncovku a stojí nás to cenné body. V závere hrali oba tímy vabank, no na výsledku sa nič nezmenilo. Čo sa týka hry môjho brata, musím ho, ale vlastne celé družstvo Svitu pochváliť za vzorné plnenie defenzívnych povinností. Proti ich zhustenej obrane sme sa len veľmi ťažko presadzovali," prezradil Marcel Maličký. Jeho brat, 19-ročný Branislav, operoval na poste stopéra a vzhľadom na jeho vek pôsobil sebaistým dojmom a svojim výkonom takisto prispel k zisku cenného bodu. "Neprišli sme sem s veľkými očami. Chceli sme uhrať aspoň bod a náš zámer nám vyšiel stopercentne. Chýbali nám traja kľúčoví hráči zo základnej zostavy, nahradili ich dorastenci a ani tí nesklamali," vravel urastený zadák, ktorý mal najväčšie starosti s bránením rovnako vysokých útočníkov súpera Čižmára a Voroňáka. "Boli nepríjemní najmä vo vzdušných súbojoch, ale našťastie sa nepresadili. Hra brata Marcela sa mi veľmi páčila. Veľa toho nabehal a pre našu obranu predstavoval neustále nebezpečenstvo. Rád by som si s ním niekedy zahral, avšak úplne super by bolo, keby sme sa v spoločnom drese stretli vo vyššej súťaži," zaprial si B. Maličký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
