dvojice Ján Šterbák, Vladimír Šándrik po finálovom víťazstve 1:0 nad bratislavským Slovanom obhájili minuloročný triumf na druhom najstaršom hokejovom turnaji v Európe Tatranskom pohári. Bezprostredne po finálovom zápase bol azda najšťastnejším zo všetkých mladý útočník ŠKP Róbert Blaško (na fotografii v bielom), ktorý sa jediným gólom v zápase pričinil veľkou mierou na cennom triumfe domácich hokejistov. Na konto tohto borca pribudol doposiaľ najdôležitejší presný zásah za "A" mužstvo v kariére a zhodou okolností ten premiérový zaznamenal tiež proti belasým, v uplynulom ročníku extraligy na ich ľade. Gólovú situáciu opísal týmito slovami: "Bezprostredne po strelení gólu vo mne vypukla obrovská radosť, pretože som vôbec nečakal, že to budem práve ja, kto dá rozhodujúci a jediný gól v tomto finálovom zápase. Prišlo to nečakane a úplne samo. Po dvoch tretinách, keď bol stav stále bez gólov som si myslel, že sa rozhodne až v samostatných nájazdoch. Nahral som Peťovi Misálovi na krídlo, ten to potiahol, hodil mi to naspäť do stredu a tak som zavrel oči, vystrelil a padlo to tam." Po štyridsiatich minútach bolo zrejmé, že na koňa sa dostane mužstvo, ktoré dá úvodný gól a nakoniec sa ukázalo, že tento presný zásah bol rozhodujúci. V gólovej situácii vás bránila dvojica súperových hráčov a v bráne stál reprezentačný gólman Rybár. Verili ste si, že to trafíte tak ideálne pod hornú žrď, že brankár nebude mať žiadnu šancu? "V takýchto momentoch je to predovšetkým otázka šťastia. Padlo to tam a tak môžeme byť všetci šťastní," stručne okomentoval úspešný strelec a potvrdil, že tento moment patrí k jeho doteraz najväčším športovým úspechom. "Toto víťazstvo na Tatranskom pohári spoločne s úspechom na februárovej univerziáde patria medzi najväčšie v mojej doterajšej kariére. Som rád, že sme hrali všetci pre mužstvo, nášmu útoku i obrane sa darilo a hlavne Peťo Misál a Lukáš Hvila hrali výborne," hodil kompliment svojim spoluhráčom z päťky 21-ročný stredový útočník. Po zbabranom úvodnom zápase so Žilinou už málokto čakal, že by sa Popradu nakoniec mohlo podariť turnaj vyhrať. Čím to podľa Roba bolo, že mužstvo zvládlo ďalšie dve stretnutia diametrálne odlišne? "Od ruského Chabarovsku sme čakali, že nás budú viac napádať. Hoci sme prehrávali 0:1 dali sme tri góly a dá sa povedať, že výhru nad nimi sme príliš neočakávali. Na finále sme nastupovali s tým, že nemáme čo stratiť, Slovan hral pod väčším psychickým tlakom, my sme hrali viac uvoľnenejšie. Vychádzali sme zo zabezpečenej obrany, viac sme bránili a snažili sa ísť do protiútokov, z ktorých sa nám podarilo streliť víťazný gól." Tesne pred začiatkom turnaja sa policajtom zranila trojica útočníkov (Junas, Pichoňský, Jabrocký) a v zápase s Chabarovskom aj Palovčík. Tlak na mladých útočníkov bol teda dosť veľký. "Skutočne sme pred začiatkom turnaja veľké oči nemali a víťazstvo asi nikto nečakal. O to je to krajšie pre hráčov, vedenie klubu i našich fanúšikov," doplnil študent ekonomickej univerzity v Poprade. V zložení jednotlivých formácií tréneri stále hľadajú optimum. Útočnej trojici Hvila, Blaško, Misál to išlo v posledných dvoch zápasoch nad očakávania výborne, veď po troch góloch Misála proti Chabarovsku to bola opäť táto lajna, ktorá rozhodla. Vzájomnú spoluprácu si pochvaľuje aj center tretieho útoku ŠKP. "Uvidíme ako tréneri poskladajú útoky po príchode zranených hráčov. Je to iba v kompetencii trénera ako sa rozhodne. Neviem, či chce hrať na tri alebo štyri útoky, ale mne momentálne zloženie našej päťky vyhovuje a rád by som bol, ak by to takto zostalo." Po finálovom dueli boli za najlepších hráčov zápasu vyhlásení obaja brankári a napriek tomu, že Robo zaznamenal jediný gól stretnutia, vôbec ho neškrel fakt, že to nebol on, kto získal toto ocenenie. "Ivo Fedor si to jednoznačne zaslúžil, veď vychytal zápas s Chabarovskom a ani v trestných strieľaniach proti Žiline neinkasoval žiaden gól. A keďže aj vo finále si udržal čisté konto
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
