Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave MUDr. Ľubomír Okruhlica.
Málokto si uvedomuje, že závislosť môže vzniknúť zo dňa na deň a človek si ju ihneď nepripustí. Túžbu po poháriku sa snaží zakrývať, pričom nejednu narážku na zvýšenú konzumáciu alkoholických nápojov jednoducho zahrá do stratena.
Nikdy nemožno jednoznačne povedať ktorým pohárikom začne závislosť od alkoholu. Spravidla sú náchylnejšie ženy, ktoré sú schopné dostať sa do tohoto bludného kolotoča už pri vypití menšieho množstva alkoholu. Nutkanie vypiť si sa spravidla prejavuje nervozitou, ba v niektorých prípadoch i agresivitou.
Našťastie existujú zariadenia v ktorých sa odborníci pokúšajú ľuďom, ktorí sa ocitli na pokraji alkoholickej priepasti pomôcť. Po zrejme najznámejšej liečebni v okolí Prednej hore - vznikol v priestoroch Psychosociálneho centra prvý košický klub anonymných alkoholikov (AA).
Anonymní alkoholici sú spoločenstvom žien a mužov, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej. Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať piť. Ako hovoria ich prvoradým cieľom je ostať triezvym a pomáhať k triezvosti ostatným alkoholikom. Ich stretnutia sa konajú takmer v každom väčšom meste na Slovensku.
"Moje meno je Peter (mená sme z etických dôvodov zmenili) a som alkoholik, vítam vás všetkých na tomto stretnutí," privítal členov klubu na mítingu, ktorý sa koná raz do týždňa jeden z členov.
Pravidlá komunikácie na takomto stretnutí sú jednoduché a zároveň striktné. Každý zo zúčastnených sa predstaví krstným menom s uvedením "Som alkoholik." Ostatní ho privítajú "Ahoj," a zopakujú jeho meno. Po ukončení výpovede sa družne poďakujú. Nasleduje zopakovanie si základných krokov a tradícií AA. Každý hovorí o sebe v prvom páde jednotného čísla pričom uvádza svoje skutky, pocity, alebo nálady. Ide o dôverné diskusie a stretnutie končí spoločnou modlitbou anonymných alkoholikov.
"Klub sme zakladali v júli 1999, prišli nám pomôcť ľudia z Texasu. Doniesli materiály v češtine. Išlo o preklady americkej literatúry týkajúce sa tejto problematiky. V tvrdom socializme nebola ochota podporovať takéto sedenia ako typicky americký výdobytok. Pre nás sú kroky a tradície alfou a omegou. V USA existuje centrála AA klubov, ktorej raz v roku demonštrujeme ako sme sa rozrástli," dozvedáme sa od anonymného alkoholika Petra.
Silou tohoto systému je skutočnosť, že definuje pomoc alkoholikovi. "Uznávame boha, ale takého akého ho my chápeme," tvrdia účastníci stretnutia.
Bolo viacero odpadlíkov, nikoho však po návrate nevyhodia vonku a každého opäť prijmú medzi seba. Ide o akúsi spoveď, človek sa proste nepôjde opiť, ale vyleje si dušu. Všetko je založené na dôvere, duševná pomoc je veľmi dôležitá.
"Navštevoval som rôzne protialkoholické seansy, tie ale neriešili problém. Boli tam diskusné kluby o všetkom možnom, tu si ale môžem vyliať srdce. Je to zamerané na vlastné ego, človek sa zbaví hriešnych myšlienok. Nikto mi nemá do mojich myšlienok čo hovoriť, pokiaľ ich o to nepožiadam," myslí si Peter.
Všetci noví sa musia naučiť, že sa v klube rozpráva v prvom rade o sebe a nikdy nie o druhom.
"Nemám doma žiadne rodinné zázemie. Mám 25-ročného syna a ten sa chová agresívne, podobne, ako jeho otec. Dcéra je v Anglicku, preto sa nemám o koho oprieť. Kvôli tomu som nadviazala kontakt s ľuďmi s podobným osudom. Cez Prednú horu som sa zoznámila s klubistami, cítim, že musím s tými ľuďmi žiť. Manžel je agresívny alkoholik, dcéra však zobrala môj osud super. Obdivuje moju snahu urobiť niečo pre lepšiu budúcnosť. Syn na mňa stále huláka, že som spôsobila všetko zlo sveta. S manželom sme sa rozviedli počas liečenia, neprestal piť, tak ho vyhodili. Pamätám sa, že som s dcérou bola u svokry, kde sme stretli bývalého manžela. Pýtala som sa ho, či nepotrebuje pomoc. Sedel tam opitý a povedal, že chce. Svokra na mňa pozerala, čo som dokázala. Ja som tým však už prešla a vedela som ako sa cíti. Povedala som mu teda, že mu vybavím Prednú horu. Sľúbil, že príde, ale už sa neukázal. Človek musí sám chcieť," vykresľuje svoj príbeh Jana a dodáva: "Na Silvestra som bola týždeň na Prednej hore a urobila som dobre. Rozumieme si len my, čo sme tým prešli. Ani ten najlepší manžel, hoc aký by bol ku mne dobrý, mi nepomôže. Je to tak, môj názor mi nik nevyvráti. Závislosť je nevyliečiteľná choroba, stačí pohárik a ste v tom opäť. Moja mama má cukrovku a to je niečo podobné. Ona nemôže cukor a ja alkohol," opisuje osud alkoholika Jana.
"Treba žiť a tešiť sa z každého dňa. Cítim, že som spoznala zaujímavé spoločenstvo ľudí. Všetci majú za sebou ťažký osud, preto sa držím hesla, že čo ma nezabije, to ma posilní. Viem, že sa musím držať abstinentov, len to mi pomôže."
Ani Eva nebola s alkoholom na tom oveľa lepšie. Rada si pričuchla k poháriku s ohnivou vodou. Najťažšie chvíle však už má za sebou. "Kedysi som robila s alkoholikmi, no nevedela som ich pochopiť. Keď som sa však raz pozrela do zrkadla, tak som si povedala, Bože, veď ty si alkoholička. Začala som na seba pľuť. Mojím novým rodiskom je Predná hora a za to sa nehanbím. Teraz, keď navštevujem klub AA mám pocit, že mi to pomáha," tvrdí Eva.
Toto bol jeden pohľad na koreň veci. Druhou stránkou mince sú však názory odborníka. Preto sme oslovili riaditeľku Psychosociálneho centra MUDr. Vieru Molnárovú a opýtali sme sa jej, ako by definovala alkoholika z psychologického aspektu.
"Aj keď sa názov alkoholik bežne používa, nepokladám ho za správny. Pre mňa je to v prvom rade človek so závislosťou od alkoholu. O tom, že sa niekto ocitne v pazúroch alkoholizmu, rozhodujú viaceré predisponujúce faktory. Jedným z najdôležitejších sú pomery v jeho pôvodnej rodine. To však neznamená, že deti alkoholikov sa nimi musia nutne stať. O sklone k alkoholizmu rozhoduje aj osobnostná konštitúcia. Všeobecne platí, že zrelá osobnosť je emocionálne vyvážená čo ľudia so závislosťou od alkoholu nie sú. Každý v nás sa v priebehu dospievania i neskôr, potýka s rôznymi problémami, ktoré treba riešiť. Pre alkoholikov je typické, že od ich riešenia "ušli" k alkoholu a v tom momente sa ich emocionálny vývoj zabrzdil. Často sa stáva, že napr. 50-ročný človek alkoholik je, čo sa týka emocionálneho vývoja osobnosti 17-ročným mladíkom," vysvetľuje V. Molnárová.
Je všeobecne známe, že alkohol oslabuje zábrany a umožní vyplávať tým najhorším stránkam našej povahy. Nie je preto náhodou, že jedinci so sklonmi k agresivite sa pod jeho vplyvom dopúšťajú kriminálnych činov, vraždy nevynímajúc.
"Alkohol síce oslabuje potenciu, ale chuť na sex zosilňuje, takže sa podpisuje pod celý rad sexuálnych deliktov a násilie v rodinách. Spomínam si na prípad, keď otec rodiny sa v alkoholickom opojení domáhal svojich manželských práv argumentom: "Keď nedáš Ty, vezmem si od dcéry." Alkohol môže postihnutého rozľútostiť až do tej miery, že si pod jeho vplyvom siahne na život. Je však na rozdiel od drog ľahšie dostupný aj finančne, preto cesty na jeho získanie nebývajú tak dramatické," opisuje možný vplyv ohnivej vody na človeka riaditeľka Psychosociálneho centra.
Pri ťažšom a dlhotrvajúcejšom alkoholizme len psychoterapia rozhodne nestačí.
"Je treba siahnuť po ústavnej liečbe a ak to postihnutý odmieta, aspoň po ambulantnej, kedy mu nasadíme lieky."
Od roku 1992, kedy bol na Slovensku zrušený zákon o ústavnej liečbe alkoholikov, mnohí toto zneužívajú a liečbu odmietnu. Aj v takomto prípade však vedia odborníci pomôcť.
"Napríklad pracujeme s rodinou formou rodinnej terapie. Nezriedka sa nám však podarí presvedčiť postihnutého, aby sa aspoň prišiel pozrieť do našich dvoch klubov, ktoré v našom Psychosociálnom centre úspešne fungujú v popoludňajších hodinách. Práve tie sú našou najúspešnejšou zbraňou v boji proti alkoholizmu. Prakticky od založenia centra sa u nás každú druhú stredu stretávajú členovia A klubu klubu abstinentov, ktorí si pod vedením odborných pracovníkov navzájom pomáhajú zotrvať v abstinencii. Táto forma má dlhoročnú úspešnú tradíciu a je založená hlavne na fakte, že minorita spoločnosti (=nepijúci) sa zjednotí v klube, čo im dáva silu abstinovať v spoločnosti väčšiny, ktorá je na Slovensku bohužiaľ proalkoholová," objasňuje štruktúru liečby MUDr. V. Molnárová.
Pred dvoma rokmi začalo v priestoroch Psychosociálneho centra fungovať aj hnutie AA, členovia ktorého sa stretávajú každý utorok o 17. hod. Môžu sa ho zúčastňovať aj rodinní príslušníci, ktorí si s alkoholizmom svojho blížneho nevedia rady.
"Všimla som si totiž, že niektoré manželky alkoholikov nechtiac svojho partnera v jeho alkoholizme nepriamo podporujú. Napríklad, keď príde domov zriadený pod čiernu zem, pomôžu mu do pyžama, do postele, svinstvo za ním upracú a ten, keď sa ráno zobudí, si pomyslí veď to so mnou nebolo až také zlé... Trošku ináč by to ním otriaslo, keby sa zobudil ako prasiatko v zvratkoch na chodbe!"
Alkoholizmus ako choroba je vyliečiteľný, vloha k nemu však zostáva. Preto je bezpodmienečne nutné uvedomiť si, že aj po vyliečení človek zostáva potenciálnym alkoholikom a alkoholu sa vystríhať.
"Nie je to žiaden prejav slabosti, skôr prejav sily, veď napr. aj liečeného diabetika nenapadne napchávať sa sladkosťami. Ako riaditeľka mestského zdravotníckeho zariadenia som hrdá na to, že radní páni majú aktívny záujem na tom, aby sa počet obetí "slovenskej hádzanej" v Košiciach nezvyšoval. Čo sa týka štátnej zdravotnej politiky, tam bohužiaľ ešte stále neplatí, že gram prevencie je účinnejší ako tona terapie. Zdravotné poisťovne naďalej diskrétne preplácajú drahé lôžko/deň alkoholikom na internom oddelení, či neurológii. Som však optimista a verím, že po čase sa to zmení. Alkoholizmus je choroba, dá sa úspešne liečiť a čím skôr sa s tým začne, tým lepšie. Veď ako hovoria Japonci Nie je hanbou spadnúť, ale pridlho ležať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
