výpravy vodných lyžiarov na víkendových ME v Havířove bola nad očakávanie. Sedemnásty európsky šampionát vo vodnom lyžovaní za vlekom na Těrlickej priehrade pri Havířove skončil jednoducho tak, ako nik nečakal, veď Slováci do Čiech odchádzali s tým, že hovorili o snahách postúpiť do finále. Po návrate z ME sme sa pozhovárali s najskúsenejšou slovenskou reprezentantkou Karin Kafkovou (na obr.), pripomeňmne, že športové úspechy na vodných plochách, ale i na nohejbalových palubovkách (ako hráčka NK DPMK KOšice a slovenská reprezentantka), žala pod dievčenským priezviskom Mastschuchová. Dve striebrá z ME v Havířova tak pridala do svojej zbierky, ktorú z hľadiska jej individuálnych (teda v tomto sumári si nevšímame medaily družstiev - pozn. red.) medailí tvorí bronz zo Svetového pohára a tri bronzové medaily z predchádzajúcich ME.

*****

Čakali ste dve striebrá?

"To rozhodne nie!"

A teda?

"Musím povedať, že som radšej nečakala nič čo sa týka umiestnenia, to už takto radšej takto robím dlho. Išla som tam s tým, že chcem zajazdiť čo najlepšie výkony. To sa mi aj podarilo."

Ešte pred M SR a M ČR v Havířove, ktoré tam boli pár týždňov pred ME sme sa rozprávali so Štefanom Olšavským (na ME nebol kvôli pracovnému pobytu v Anglicku - pozn. red.), slovenským reprezentantom a kolegom z KVL Trixen Košice. Ten nám povedal, že tamojší atypický vlek nevyhovuje jemu a aj vy sa naň stále sťažujete...

"Všeobecne mám problém sa prispôsobiť novým vlekom, keď sú veľmi iné. Mali sme tam však zopár tréningov, takže nakoniec som sa v pretekoch dostala celkom slušne na trinásťmetrové lano. Takže som nakoniec prišla na to, ako to je (smiech). Stále je to však samozrejme ťažšie na tréningu."

Získali ste striebro v slalome a skokoch. Čo je momentálne vašou silnejšou stránkou?

"To by som vám musela odpovedať, že akrobacia. Myslím však, že momentálne z hľadiska konkurencie a mojej výkonnosti asi pri porovnaní slalomu a skokoch z toho vychádza víťaznejšie slalom. Aj keď presne na to neviem odpovedať, je to vyrovnané. Všetky tri disciplíny sú u mňa pomerne dobré."

Slalom na ME skončil v kategórii žien totálnym slovenským, či košickým triumfom. Broňa Machová z Internacionálu Košice zlato, vy z Trixenu striebro, až tretia bola Nemka Wichová.

"Broňa trénovala slalom, išla do Havířova s tým, že ide na medailu, pričom chcela zabojovať aj o zlato. Nakoniec to vyšlo tak, že sme išli rozjazdy v dosť veľkom vetre a v rozjazdách popadalo dosť veľa dobrých pretekárok. Vlastne to vychádzalo tak, že uspel ten, kto zabojoval so zlými podmienkami. Finále tak bolo slabšie obsadené, obe sme sa sústredili na čo najlepší výkon a vyšlo nám to."

Dobre ste si viedla aj v skokoch, kde ste sa dokázali vkliesniť medzi kvalitné Bielorusky. Vôbec, aké boli konkurentky v skokoch?

"Myslím, že skoky sú momentálne dosť silno obsadené. Bola tam veľmi dobrá Nemka, Klaudia Geiger, ktorá skončila tretia, mala pritom veľmi silné skoky. Všetky štyri Bielorusky skončili vo finále, vyhrala nakoniec Irina Turecová, Julia Gromikovová bola druhá. Dobrá bola aj Romana Kohnová z Českej republiky. Broňa mala smolu, že mala problémy s kolenom, skoky nešla, inak by však určite zabojovala. Ja som len rada, že som si posunula svoj vlastný výkon dopredu, na 36 metrov, a aj vo finále niečo slušné skočiť."

Druhé striebro bolo z kombinácie, opäť ste skončili medzi Bieloruskami, Rinkovou a Pavlovou. Sumár dve striebrá. Predtým bronzy... Až sa to žiada dodať: bronz, bronz, bronz, striebro, striebro... Až sa žiada opýtať ne nejaké zlato.

"(Smiech). Tak takéto vážne plány si ja nerobím. Je to totiž dosť náročné, už tieto umiestnenia si veľmi cením. Jednoducho takéto odvážne plány do budúcnosti ani nechcem vyslovovať, naozaj na to nemám odvahu."

Čo vás ešte v tomto roku čaká?

"Ešte jedno kolo Slovenského pohára v Košiciach, to úplne záverečné, ktoré preložili z Piešťan."

Takže môžeme bilancovať: medaily z ME, svadba, dosť silný rok...

"Hmmm (smiech).... Svadba v mojom živote ešte tak veľa nezmenila, fakticky je to tak ako bolo predtým, mala som dosť času na tréning. Myslím však, že psychicky som tie preteky brala nejako ľahšie. To však z toho hľadiska, že už v minulom roku som chcela končiť. Povedala som si však, že ešte to trošku potiahnem... Ale brala som to už nejako voľnejšie, možno, že práve to bolo lepšie, nemala som stresy, nemala som veľkú trému, išla som si, dá sa povedať, pre seba."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.