zeleno-bielom drese. Najlepší v jeho predvedení? "Nie, myslím si, že v Dubnici to bolo lepšie. V tomto zápase som nehral to, čo viem a dosť ma to mrzí. Chcel som dokázať viac, ale treba brať do úvahy aj silu Petržalky. Je to súper, ktorý nechodí nikde predať kožu lacno. Preto aj remíza je dobrá. Hostia sa rýchle pohybovali, prechod do útoku mali vydarený. Hrotoví hráči odvádzali kvalitnú prácu a boli vhodne podporovaní záložníkmi." Ľubo sypal postrehy ako z rukáva, nerobilo mu problém formulovať ucelené myšlienky, ktoré výstižne hodnotili priebeh súboja. Veď nehrá futbal prvý rok, prekypuje skúsenosťami, vie porovnávať, všimnúť si podstatné veci.

Po zmene strán sa zdalo, že mu neraz stúpla hladina adrenalínu po osobných súbojoch. Vyplývalo to však z enormnej chuti presadiť sa. "Nahnevalo ma i to, keď som bol faulovaný pri akcii, no rozhodca povedal, že to nebola situácia na žltú kartu. Na druhej strane som inkasoval kartu za stiahnutie za dres. Záleží to ale na arbitrovi, ako posúdi zákroky." Novú akvizíciu mrzí, že dosiaľ hra Prešova zaostáva za očakávaním. Hnevá ho to hlavne kvôli divákom, ktorí sa iste prídu pozrieť na štadión aj v hojnejšom počte, len musia vidieť ozaj hodnotný futbal. "Potom budú i body. Tie uspokoja fanúšika i hráčov." Micák sa podľa vlastných slov v kolektíve aklimatizoval, ostatní ho prijali dobre. Pokiaľ ide o súčinnosť na ihrisku, zvykol si na Dica, no v sobotu sa musel preorientovať na Mareka Semana, ktorý sa vrátil do základnej jedenástky. "Dá sa s každým nájsť spoločná reč, v tomto nevidím problém." Ambíciou futbalistu je blysnúť sa v koncovke, streliť gól. Micák patrí skôr k typom, ktoré prihrávajú ako skórujú. "Nikdy som sa nešpecializoval na vniknutie do šestnástky, zaseknutie lopty, vypálenie na bránu. Skôr z diaľky to môže vyjsť." Možno však nepotrvá dlho a Ľubo urobí gólom radosť aj manželke i dcérke, ktoré sa chodia naňho pravidelne pozerať. "Nechýbali ani v Humennom či Bardejove, keď som tam hral, zostali verné tradícii."

Keď sme sa dostali k predošlým štáciám, nedalo nám nespýtať sa na to, ako vidí kolektív Tatrana v konfrontácii s tímami, v ktorých predtým pôsobil. "V Humennom som bol dva roky. Vytvorili sme súdržný celok. Aj keď nám to niekedy herne nešlo, tak sme sa presadili srdiečkom, každý ho mal na pravom mieste a neraz sme výsledok vydreli. Myslím si však, že aj v Tatrane sa rysuje ozaj dobrá partia. Som tu síce krátko, ale vidím dobré náznaky. Inak, mne zmeny nerobia problém, dokážem sa rýchle preorientovať na nových spoluhráčov."

Dotkli sme sa i toho, ako roky pomáhajú futbalistovi v jeho pôsobení na trávniku. Ľubo sa domnieva, že s pribúdajúcim počtom odohraných sezón vie viac vyťažiť zo skúseností. "Mám lepší prehľad v hre. Vycítim, kedy treba pobehnúť viac, kedy radšej takticky vyčkať. A či radšej nastupujem s mladšími alebo staršími spoluhráčmi? Mne je to jedno. Ak na to niekto má, tak na veku nezáleží. Akurát mladším poradím, ak niečo neurobia optimálne. Pravdaže, zaujíma ma i moje napredovanie a stále sa neviem zmieriť s tým, ak sa objaví nejaká futbalová hlúposť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.