starovekej Rímskej ríše.
Vedcov najviac potešil dobrý stav hrobov, pochádzajúcich z obdobia vlády cisára Augusta. Augustus vládol v rokoch 27 pred n. l. až 14 n. l.
Obsah hrobov ešte nebol detailne preskúmaný, ale aspoň boli zmerané a je známa ich štruktúra. Menšia, zatiaľ nie celkom odkrytá komora, meria približne 4,4 krát 3,6 metra. V nej sa podľa prvých analýz nachádza neporušená kopulovitá klenba.
Väčšia komora meria asi 6,6 krát 4,8 metra. Časť strešnej konštrukcie sa bohužiaľ zrútila, archeológovia preto komoru zbežne preskúmali. Podľa týchto zistení sú vnútorné steny komory vyzdobené maľbami. Z portrétov dvoch žien sa dá usudzovať, že sú v hrobe pochované. Že by išlo o dve legendárne gladiátorky?
Za dobrý stav hrobov pravdepodobne vďačíme neďalekej rieke, ktorá počas záplav priniesla veľké množstvo konzervujúceho materiálu. Vedci sa domnievajú, že ide o súkromné hroby bývalých rímskych vojakov. Tí do tejto oblasti prišli po tom, čo tu Augustus v roku 14 pred n. l. založil rímsku kolóniu.
Hoci mal Augustus povesť brutálneho vládcu, jeho doba sa do dejín zapísala ako epocha mieru, blahobytu a najväčšieho rozkvetu umenia starovekého Ríma. V tom čase písali svoje diela klasickí básnici ako Horatius, Ovídius alebo Vergílius.
Za vlády Augusta začali Rimania v roku 12 pred n. l. výboje proti Germánom, ktoré však skončili po zdrvujúcej porážke troch rímskych légií uprostred Teutoburského lesa v bitke 9. septembra roku 9 n. l. V boji zahynul aj správca provincie Germánia Publius Quinctilius Varus. Augusta táto porážka tak zničila, že si údajne niekoľko mesiacov nedal strihať vlasy a fúzy, tĺkol hlavou do steny a vykrikoval "Quintili Vare, legiones redde!" ("Quinctilius Varus, vráť mi moje légie!")
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
