Keď sa stretli v spoločnej lavici, mali trinásť rokov.

Slušňák František Šebej a enfant terrible Marián Varga.

Dnes sa stretávajú znova - už však ako nezávislý poslanec a slobodný umelec. Aj keď sa ich cesty rôznia, majú veľa spoločných zón - dobrá muzika, politika, cigary a priateľstvo.

Mariána Vargu si vie bez cigár predstaviť málokto, ich vôňa sa však donedávna šírila aj z parlamentnej kancelárie. Prečo práve cigary?

Varga: "Fajčím od trinástich rokov, vtedy bol malý výber cigariet. Čierny tabak bol zabalený v sladkom trstinovom papieri, preto som dával prednosť silným Ligeroskám. Keď ich prestali dovážať, všetky cigarety sa mi zdali slabé. Prešiel som na cigary."

Šebej: "Ja som začal neskôr, až na vysokej škole. Hoci sme v siedmej a ôsmej triede sedeli s Mariánom v jednej lavici, vtedy som odolal."

Varga: "Bol si na rozdiel odo mňa dobrý žiak."

Šebej: "A ty si sa už vtedy zaujímal len o muziku. Mňa v tom čase bavila matematika."

Problémy so školou vás však tiež neobišli.

Šebej: "Pôvodne som chcel ísť na umeleckú priemyslovku. Maľoval som, ale rodičia rozhodli, že pôjdem na elektrotechniku - aby som mal v rukách remeslo. Do druhého ročníka to nejako išlo, potom sa vo mne všetko vzbúrilo, namiesto učenia som sa túlal. Mal som niekoľko štvorok, aj dvojku zo správania. Marián už vtedy išiel vlastnou cestou."

Kedy ste ho začali vnímať ako výnimočného muzikanta?

Šebej: "Jedným z najsilnejších zážitkov bol výchovný koncert na základnej škole. Organizátori zvolili úplne zlú dramaturgiu - ôsmakom (!) hrali Bélu Bartóka. Pre ľudí bez hudobného vzdelania je to veľmi ťažká hudba. Marián si celý koncert zapamätal na prvé počutie a neskôr nám vysvetľoval, prečo je Bartókova hudba dobrá."

Varga: "Hovoril si, že Bartók je kakofónny."

Šebej: "Vtedy mi to pripadalo príšerne kakofónne. Teraz miestami tiež, ale už by som to verejne nepriznal."

Varga: Vyrastal som medzi hokejistami

Ako je to s vaším hudobným vzdelaním?

Šebej: "Základné hudobné vzdelanie mám. Dosť dlho som chodil na husle. Potom som to zabalil, čo ma teraz mrzí."

Varga: "Ani ja som nechcel hrať, cvičiť, chodiť do hudobnej školy - to bola v našej štvrti na Tehelnom poli hanba. Proletári to nemali radi. Vyrastal som medzi hokejistami a veľmi som túžil s nimi hrať. Závidel som im a bol som presvedčený, že hrám určite lepšie ako oni. Len ma nepostavili. Nevedel som sa totiž korčuľovať. V období, keď sme vyrastali, bola hudobná gramotnosť omnoho vyššia. Takmer v každej rodine bol klavír. Polovica našej triedy chodila na klavír alebo iný hudobný nástroj."

Šebej: "Keď sme sa sťahovali do menšieho bytu, mama plakala, lebo sa nám tam ten klavír nevošiel. V našej generácii je veľa amatérov, ktorí muzicírujú, hoci väčšiu tradíciu to má určite v Čechách."

Varga: "Klavír už nenájdete ani v kultúrnych domoch. Sú tam len rôzne elektronické modifikácie. Klavír si nevážia, povedia mi - Veď tu máte taký krásny blikajúci nástroj, tak čo chcete. Takýto prístup ohrozuje vážnu hudbu. Nikto ešte nevytvoril dokonalý elektronický klavír."

Šebej: "Ja som si myslel, že syntetizátor ho môže úplne nahradiť."

Varga: "Kdeže! Dôležitá je nielen rezonančná hĺbka, ale aj rôzne ruchy a nepresnosti, ktoré vznikajú pri hre. Veď ani husle sa nepodarilo napodobniť, rovnako ako ľudský hlas. Možno polovica mojich skladieb vznikla tak, že som sa jednoducho pomýlil."

Improvizácia je podstatou tvorivosti. Improvizujete aj v živote?

Varga: "Ja nie som racionálny človek. Musím teda improvizovať."

Šebej: "Akákoľvek ľudská činnosť vyžaduje improvizáciu, každý človek sa ocitne v situácii, ktorá nemá učebnicové riešenie. Keby v politike nebola kreativita a improvizácia, vízia a možno aj odvaha, ľudí by mohli pokojne nahradiť počítače. Politika, rovnako ako muzikanta, nemôže nahradiť počítač."

Šebej: Nezvládli sme manažment očakávaní

Cítili ste sa nenahraditeľný aj pri vašej rezignácii na post predsedu DS?

Varga: "Zmena predsedu predsa ešte neznamená zmenu programu. Prečo si odišiel?"

Šebej: "Zmenila sa podstata DS a stratil som dôveru k väčšine strany, ktorá bola schopná nahradiť Jána Langoša Ľudom Kaníkom. Pre mňa to predstavuje zlyhanie intelektu a mravnosti. Rovnako som nebol schopný akceptovať, že všetko v strane sa má premeniť na čistý marketing."

Varga: "Voľby sú o tvárach. Je to popkultúra, ktorá sa predáva. A politika zvláštny hudobný žáner, ktorý sa nedá počúvať, lebo znie falošne."

Šebej: "To, čo treba na získanie podpory voličov, nemá vôbec nič spoločné s kvalitou človeka ako schopného administrátora vecí verejných. Vôbec nič. Dôležitý je tón hlasu, presvedčivosť, oblečenie, účes, mediálne stratégie a populistické prejavy."

Ale to predsa nie je slovenské špecifikum?

Šebej: "Nie, všetko je však otázka miery. V Amerike sa dnes už samozrejme nemôže stať prezidentom niekto, kto nevyzerá dobre."

Varga: "No niekedy prezentácia prezidentských kandidátov s hamburgermi hraničí s nevkusom."

Šebej: "Iste, marketingové techniky aj tu zohrávajú svoju úlohu. Keď však idete do hĺbky, zistíte, že americké voľby boli o obsahu. To čo, robí George W. Bush je úplne niečo iné, ako to, čo by robil Al Gore."

Varga: "Na Slovensku je to stále o tom istom. Mysleli sme si, že táto vládna koalícia bude lepšia, namiesto toho zbavila ľudí akejkoľvek nádeje."

Šebej: "Nezvládli sme to, čomu sa hovorí manažment očakávaní. Vzbudené očakávania boli neprimerané. Na základe akéhosi odporu k Mečiarovmu spôsobu vládnutia sa v koalícii stretli strany, ktoré spolu nepatria. Ľavica a - s odpustením - pravica. S odpustením preto, lebo až na pár výnimiek na Slovensku pravica neexistuje. Preto sa niektoré veci, ktoré mohli byť urobené radikálne, vôbec neuskutočnili. Už sme v niektorých záležitostiach mohli byť za vodou. Nebol dôvod odkladať reformu verejnej správy. Nie je správne sa domnievať, že vláda neurobila vôbec nič, ale máš pravdu, že spôsobila dezilúziu občanov v krajine, kde sú podľa prieskumov najdôveryhodnejšími (!) politikmi Mečiar, Malíková a Fico."

Varga: V Prahe sa cítim ako cudzinec

Generačný optimizmus hovorí o nutnosti vystriedania dvoch generácií.

Šebej: "Ale nikto z nás nemá Mojžišovu trpezlivosť. Nemáme zaručené, že tie ďalšie generácie budú lepšie. Prekáža mi takzvaná imidžovosť mladej generácie. To, ako veľmi záleží na vonkajších znakoch - na oblečení a prezentácii majetku. Nehovorí zo mňa socialista, ale keď vidím ako antiglobalisti bojujú proti svetovej chudobe, tak nemám pocit, že mladá generácia pochopila, že komunizmus je cesta do pekla. Zrejme to nepochopí ani tá ďalšia."

Varga: "Čo pochytia deti od súčasnej spoločenskej elity, aký hodnotový systém? Nastala tu doslova materialistická extáza, ktorá sa spravidla vylučuje s morálkou. Obavám sa, že prestávam rozumieť tomuto svetu."

A čo mladí hudobníci?

Varga: "Keby som sa ja v nich vyznal! Techno a house mi nič nehovorí. Nie som odborník na mladú generáciu. Mladí ľudia, ktorí chodia na moje koncerty, zdedili náklonnosť k tomuto umeniu po svojich otcoch."

Šebej: "Vyhýbam sa masovým rockovým koncertom. Zdá sa mi, že nepočúvam hudbu a zúčastňujem sa..."

Varga: "...nejakej demonštrácie. Keď prídem na koncert, vždy ma prekvapí obrovský hluk a pýtam sa - Aj my tak hráme? Je to spartakiáda, mladí skáču, tlieskajú. To je všetko iné, len nie počúvanie hudby. Pri tlieskaní ju predsa rušíš. Všimol som si dokonca isté športové prejavy náklonnosti. Keď hrám potichu náročnejšie věci, povzbudzujú ma slovami - Marián, ideš! Popmusic je vlastne folklór. Kedysi existovala v muzike istá pluralita - Beatles, Rolling Stones. Uniformita spočívala len v tom, že sme mali dlhé vlasy a rifle za dvadsaťpäť bonov. (Bony boli niekdajšou "valutovou" menou socialistického Československa - pozn. red.)"

Nezávislý poslanec a slobodný umelec - nelákalo vás nikdy podnikanie?

Šebej: "Som dosť nepraktický a podnikanie nie je podľa mňa veľmi vzrušujúca činnosť. Poteší ma, keď dostanem peniaze za to, čo robím - a čím je ich viac, tým je lepšie. Vážim si ľudí, ktorí podnikajú a vyznajú sa v tom."

Varga: "Nie som obdarený pragmatizmom. Zatiaľ, čo ja som sa po revolúcii opájal slobodou slova a pohybu, niektorí moji známi privatizovali lukratívne podniky. Čo ma však sklamalo, je fakt, že aj dnes platí - Kto nekradne, okráda svoju rodinu."

Rozdelenie Československa považuje najmä vaša generácia za obrovskú stratu. Ako ovplyvnilo vás?

Varga: "O tom ani nehovorte. Praha bola moje mesto a teraz sa tam cítim ako cudzinec. Doteraz mi je z toho smutno. Najvnímavejšie a najcitlivejšie obdobie nášho života bolo spojené s českou kultúrou a to sa nedá len tak vymazať."

Šebej: "Rozdelili sme sa a nemalo by zmysel znova to lepiť. Ale aj Česi stratili veľa. Odchodom Slovákov česká politika sprovinčnela. Slovensko stratilo časť svojho prirodzeného kultúrneho priestoru. Dúfam, že ho v rámci európskej integrácie nadobudne späť."

Varga: "Najskôr však my budeme musieť duchovne prijať Európu. Potom iste prijme aj ona nás."

Autor: Jana KOLLÁROVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.