a nakoniec hovoril aj o "šéfovi". "Predsedom HZDS je a bude," prízvukoval.
Nechuť politických strán akceptovať v tom prípade HZDS komentoval tradične: "Vedia, že Mečiar je jednotiacim a stmeľujúcim faktorom, má charizmatickú osobnosť."
On po žiadnej zmene netúži, lebo: "Som triezvo a racionálne zmýšľajúci človek." Predpokladá, že Mečiar "je natoľko inteligentný politik, že keď to uzná za vhodné a potrebné, odíde. Zatiaľ to tak nie je."
Na konštatovanie, že Mečiarov odchod do ústrania po voľbách 1998 privítala aj časť HZDS, reaguje: "Ja k nim nepatrím, žiadne privatizačné škandály som nepáchal."
Nevidí rozdiel medzi rezešovcami a spoločnosťou U. S. Steel: "Len v tom, že rezešovci vlastnili minoritné percentá železiarní a U. S. Steel ich má takmer celé."
O svojom majetku hovorí: "Som bohatý duchom, nie financiami."
Dcéra býva v jeho bývalom, trojizbovom byte, on vlastní štvorizbový: "Musel som si ho kúpiť, pretože nemala so zaťom a vnukmi kde bývať." Tvrdí, že si naň zobral pôžičku a žije "od výplaty do zálohy".
"Keď máte mesačne zaplatiť na pôžičke niekoľko tisíc korún, tak toho veľa neušetríte." Vlastní aj štvorročnú Oktáviu, pozemky po rodičoch a "rozpadajúci sa dom, v ktorom nikto už dvanásť rokov nebýva". Ľudia na ulici ho vraj zastavujú menej, rovnako mu aj menej nadávajú. "Tých, čo nás podporujú, je stále väčšina."
Čo teda vraví na to, že spojenie "právny expert" zľudovelo? "Bola to záležitosť novinárov, ktorí zrejme dostávali dobre zaplatené, aby zdiskreditovali politikov HZDS." Nediskreditoval sa svojími vyhláseniami sám? "Som právnik a k zákonom, ktoré nesúvisia s právnou problematikou, sa nevyjadrujem."
Podľa záznamov je však Ján Cuper jedným z najčastejšie diskutujúcich politikov - formou "faktických poznámok", a tie často nemajú s právom veľa spoločného.
V politike - nechtiac
Ján Cuper tvrdí, že do politiky sa dostal "nechtiac".
V deväťdesiatom roku ho predseda Matice slovenskej oslovil, aby sa podieľal na tvorbe jazykového zákona, dostal sa aj do komisie pre ľudské práva a humanitné otázky pod vedením vtedajšieho vicepremiéra Jána Čarnogurského.
Neskôr obhajoval na námestí hladovkárov, organizoval mítingy za samostatnosť a zvrchovanosť.
Pred voľbami v roku 1992 mu HZDS ponúklo post predsedu ústavnoprávneho výboru federálneho zhromaždenia v Prahe, volali ho aj do SNS - bol spolutvorcom ich stanov.
Či bude na kandidátke do ďalších volieb je otázne.
"Svoj život si viem predstaviť aj bez hnutia. V politike nemusím zomrieť a byť večne."
Aj preto stále prednáša - momentálne na právnickej fakulte v Banskej Bystrici. Jeho bývalí študenti ho hodnotia kriticky - po skončení práva pracoval ako asistent. Na bratislavskej katedre Teórie štátu a práva prednášal sociólogiu a sociálnu psychológiu. "Vtedy tieto predmety neboli vo veľkej obľube, hovorilo sa im buržoázne pavedy, nikto iný to nechcel učiť, ale mne sa to páčilo." Študentom radil, aby čítali aj niečo iné ako Engelsov pôvod rodiny a súkromného vlastníctva.
Napriek tomu sa na jednej zo študentských lavíc vraj vtedy zaskvelo: Keď benzín tak super, keď...
Knihomoľ
Málokto pritom vie, že Cuper rád a veľa číta. Podľa jeho spolustraníčky Oľgy Keltošovej má najvychýrenejšiu knižnicu, akú videla. "Ak som mal nejaké peniaze, dal som ich za časopisy a za knihy. Časopis 100+1 si kupujem od roku 1965. Takmer všetky čísla mám uložené v pivnici a sťahujem ich z jedného bytu do druhého."
Nakupuje v bratislavskom Artfóre, aj v antikvariátoch.
Momentálne pracuje na právnickej encyklopédii.
"Do septembra musím vypracovať sto hesiel, robím celé prázdniny."
Šport, dcéra, ženy jeho života
Málo známe je aj to, že Cuper rád a veľa športoval. "Bol som dobrý v hokeji, futbale, hádzanej, behával som preteky na okresnej úrovni." Alkohol si však kvôli športovému duchu neodopiera - preferuje červené víno.
Jeho jediná dcéra vyštudovala právo, pracuje na legislatívnom odbore ministerstva práce a sociálnych vecí. Nevolal ju do HZDS? "O jej politický názor sa nezaujímam." Je snáď iný, ako ten jeho? "Zhoduje sa. Moja dcéra je vychovaná pronárodne a vo vlasteneckom duchu."
Cuper je rozvedený, so svojou ženou sa zoznámil na zábave, rozprávať o nej však nemieni. Vraj sa nerozišli v dobrom? Konštatuje iba: "Neželá si, aby som sa o našej spoločnej minulosti vyjadroval." A partnerka? "Na pokoji nechajme aj moje súčasné priateľky."
Detstvo
On vyrastal v úplnej rodine, so siedmymi súrodencami.
Narodil sa v Bardejove, cíti sa však byť takým istým Bratislavčanom ako Východniarom. "V prvom rade som dobrým Slovákom, potom možno Európanom."
So školou mal problémy. "Nemal som dobrý politický profil, rodičia boli kulaci, nestranníci, musel som ísť na učňovku." Po prvom ročníku ho pre dobré výsledky prijali na strednú technickú lesnícku školu, na právo však odporúčanie nedostal. "Nechcel som cvičiť spartakiádu. Tak sme boli protisocialistické živly a išli sme na vojnu do trestného pluku v Janoviciach."
Práve odtiaľ chcel vraj po vstupe sovietskych vojsk emigrovať do Ameriky, kde mal dvoch strýkov. "Ruské stráže boli veľmi bdelé, tak sa to neuskutočnilo. Ale teraz som rád doma, na Slovensku."
Mieni sa tu ešte niekedy oženiť? "Človek nikdy nemôže povedať áno, alebo nie. Ale skôr nie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
