presvedčili znovu na 6. svetových hrách neolympijských športov v japonskej Akite. Štyria vyznavači tohto odvetvia sa domov vrátili s tromi medailami, pričom najlesklejšiu si priviezol Košičan Igor Kočiš (na fotografii), člen Pro Body , ktorý dominoval v najľahšej hmotnostnej kategórii do 70 kilogramov, čo je i zásluha trénera Milana Čížeka, ktorý v krajine vychádzajúceho slnka rovnako nechýbal. Igora, ktorý sa vyznačuje skromnosťou a usilovnosťou, sme zastihli v Bratislave, kde ho čakali mediálne povinnosti. Napriek únave z dlhej cesty ochotne sa podelil o zaujímavosti zo súťaže.

Svetové hry sa konajú iba raz za tyri roky, čo im dáva punc výnimočnosti. M. Čížek pred odchodom hovoril o tom, že konkurencia na tomto podujatí je spravidla kvalitnejšia než na majstrovstvách Európy či sveta. Súhlasíte s týmto názorom?

"Isteže. V mojej kategórii chýbal síce úradujúci majster sveta z Egypta, ale zišlo sa tam mnoho iných vynikajúcich borcov, ktorí mali na to, aby ma ohrozili. Na pódium vystúpila svetová špička."

V tomto roku ste dosiaľ neabsolvovali žiadne preteky. Bol to váš úmysel?

"Prípravu som dosiaľ venoval iba tomuto vystúpeniu. Mal som dosť času na to, aby som sa dostal do primeranej formy. Moje zlepšenie sa potom odrazilo aj v hodnotení rozhodcov."

Takže vám vyhovuje dlhá príprava bez možnosti konfrontácie priamo v pretekoch?

"Nemám s tým problémy. Nie som nervózny z niekoľkomesačného čakania na súťaž."

Vlani ste dominovali na európskom šampionáte v Lausanne. Nepochybujeme o tom, že teraz ste museli siahnuť aj po rezervách, aby ste vystúpili na najvyšší stupienok.

"Je to tak, lebo štartovali najlepší z najlepších. Osobne dávam tento úspech na prvé miesto v mojej kariére a cením si ho viac, než ako keby som vyhral majstrovstvá sveta."

Kto vás však pozná, ten vie, že nasledujúce MS v novembri v Mjanmarsku budete chcieť absolvovať v perfektnom štýle. Zase zostanete dovtedy v anonymite?

"Zrejme sa predstavím na pohárových súťažiach v Trnave a Poprade. To sú nominačné preteky, na nich nesmiem chýbať."

Oproti minulej sezóne ste upravili tréningový model?

"Ani nie, zostal som verný tomu, čo sa mi dosiaľ osvedčilo. Zameral som sa na skvalitnenie svalstva. Hmotnosť som mal upravenú už vlani na doraz, chýbalo mi akurát pár dekagramov. Išlo mi o dosiahnutie potrebnej hustoty svalstva ."

Koľko ukázala ručička, keď ste prišli v Japonsku na váženie?

"Mal som dva kilogramy navyše, tie som musel zhodiť. Stihol som to. Kulturisti na rozdiel od zápasníkov či boxerov tak často nemusia absolvovať tieto procedúry so zhadzovaním prebytočných kilogramov. Mne sa to predtým prihodilo, napríklad v Bratislave, takže som vedel, čo a ako."

Ktorú partiu tela ste dostali na očividne vyššiu úroveň, ak porovnáte parametre spred roka?

"Prakticky všetky svalové skupiny išli o nejaký centimeter hore."

Sedemdesiatka je pre vás optimálna, alebo už pritesná?

"Tento rok neuvažujem o zmene, táto kategória mi vyhovuje. Budúci rok sa uvidí, ako sa rozhodnem."

Japonsko je sama osebe exotická krajina. Ako vás prijali tunajší fanúšikovia, vytvorili na zápolení zodpovedajúcu atmosféru?

"Bolo to milé, Japonci prejavili priazeň tomuto športu a ukázali sa ako skvelí diváci."

Po pretekoch ste sa vyjadrili, že o medaile ste už začali rozmýšľať po vážení a potom hlavne po skončení semifinálových bojov. Prežili ste aj krízový moment?

"Pred finálovou časťou som veľa toho nenaspal. Rozmýšľal som v noci, ako by to mohlo dopadnúť. Bol som preto i unavený, ale našťastie sa to neodrazilo na mojom prejave."

Nezriedka tréneri i pretekári zvyknú hromžiť na rozhodcov. Za vami skončil Švajčiar Zimmermann a Američan Farnsworth. Zásluhou čoho ste ich predstihli?

"Moje nohy boli kvalitnejšie a celková separácia svalstva bola moja doména."

Po návrate do Košíc budete pár dní odpočívať?

"Nemôžem si to dovoliť. Dnes ma už čaká normálny tréning ako každý iný deň. Treba dodržiavať plán prípravy určený pred svetovým šampionátom."

Tešíte sa na nejakú špecialitu?

Aj s jedlom sa musím krotiť, najedol som sa už dosť. Dal som si dobroty po súťaži v Japonsku, prednosť dostali morské príšery, hlavne krevety."

Takže postupne vstúpite do fázy dietovania. Zvykli ste si na toto mučenie organizmu?

"Za tie roky, čo sa venujem kulturistike, mi to už nenaháňa hrôzu. Viem, čo môžem zjesť a čo mi treba, aby som bol v kondícii a vo forme. Akurát v posledných týždňoch pred súťažou, keď obmedzím na minimum príjem cukrov, je to kritické, trpia nervy, psychická pohoda. Človek si to musí pretrpieť, ak chce čosi dokázať."

Dva vrcholy za sezónu, je to komplikované z hľadiska časovania výkonnosti?

"Osobne v tom nevidím problém, dá sa stihnúť aj niekoľko vrcholných akcií za rok. Čím viac súťaží, tým je svalstvo kvalitnejšie. Súťažením sa zase pretekár ostrieľa, má prehľad, skúsenosti. Beriem to v pohode, ak je aj kalendár väčšmi nabitý."

Čo si ceníte na aktuálnom triumfe?

"Napríklad to, že i rozhodcovia ma berú inak, moja prestíž sa týmto prvenstvom zvýšila."

Vzhľadom na prenikavý úspech nezmenili ste názor o prípadnom prestupe k profesionálom?

"Zatiaľ nad tým neuvažujem, je to príliš vzdialená méta. Pravdu povediac nie som presvedčený, že by som sa raz mal stať profíkom. Amatérska kulturistika je mi nateraz bližšia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.