neprestalo - o čom svedčí i víkendové nasadenie kukláčov na Spiši - ibaže tohtoročné nájazdy "blonďákov ani zďaleka nepripomínajú ten desivý obraz, na ktorý sme si o tomto čase už pomaly zvykli. Napätie z blížiaceho sa nebezpečenstva visí vo vzduchu. Jedna i druhá strana akoby len čakali na iskru, od ktorej sa rozhorí apokalyptický mechanizmus slovenského vidieka ostatných rokov.
"Je tak teplo, že sa cigánom nechce ani kradnúť," komentoval situáciu na Spiši jeden z tamojších gazdov. Pravdou je však aj to, že je ich oproti minulosti vysiali oveľa menej. Podľa agronóma PD v Odoríne Vincenta Koperdáka Rómom toho roku nehrá do karát ani mimoriadne sucho. Nakoľko nepoužívajú motyky, majú problémy s vyťahovaním zemiakov. Zem je stvrdnutá a vňať, za ktorú ich vyťahujú, je zoslabnutá. Počas tohto leta sa rozšírili najmä krádeže v záhradách rodinných domov a na záhumienkoch.
TERČOM ČLOVEK
S pribúdajúcimi dňami a horúčavou i vyhrotenú situáciu, predovšetkým v oblastiach s vysokou koncentráciou rómskeho obyvateľstva, nemôžno vylúčiť ani použitie streľných zbraní. Ficov farmarský zákon, po ktorom sa toľko volalo, no na jeho praktickú aplikáciu už zaznelo množstvo pripomienok, robí ich použitie reálnym. A mnohí sa na toto riešenie začínajú spoliehať. Možno len slovno, no ktovie… V povetrí už cítiť pušný prach. I obavy, kam to vlastne povedie.
V niektorých chotároch bolo počuť streľbu už vlani. Ojedinelé výstrely sa ozvali i tohto roku. Síce sporadicky ale predsa. Strieľalo sa zatiaľ iba do vzduchu, na výstrahu. No keď raz pôjde do tuhého, nie je vylúčené ani to, že sa bude strieľať na človeka.
Rómsky starosta obce Žehra v okres Spišská Nová Ves Jozef Mižigár vie svoje a bezmocne krčí plecami. Čo robiť? Je to ťažké. Keby mohol, určite by to zmenil. Sám má s tým obrovské problémy. Jeho súkmeňovci, hovorí, vraj majú v génoch. S tým sa nedá nič robiť. Nie je to len kvôli tomu, že nemajú prácu. Ako vraví, vinníkov by mal štát okamžite trestať. To, čo sa deje v súčasnosti, im len nahráva na smeč. Tvrdé slová od Róma. Ale sympatické.
OBECNÉ OČKO
Sačurov vo vranovskom okrese patrí medzi tie obce, kde to už niekoľko rokov vrie. Krádeže na poliach, v záhradách i vlámačky do obchodou, ba dokonca aj na policajnú stanicu, nie sú u nich nijakou výnimkou. Pomaly sa stávajú súčasťou každodennej reality. So zemiakmi problémy nemajú, lebo ich tohoto roku vôbec nevysadili. Horšie to už je s kukuricou a ovocným sadom.
Z bezmála dvojtisícovej obce tvoria Rómovia vyše štvrtinu. Problematická je najmä rómska osada konča dediny, v ktorej žije vyše 400 hláv. Starosta Ján Onuško do jej okolia v noci vysiela 2 "vépepéčkárov", aby strážili neďaleký chotár. Obecným "očkom" je aj Gejza Šmater.
"So mnou je starosta spokojný. Chodím do roboty, aj strážim. Aj s bielymi. Strážim, hej. A, viete, raz na mňa už namierili pušku… Na mňa! To sa tu všetci postrieľame?"
Najväčšiu šarapatu sačurovským poľnohospodárom robia Rómovia v ovocnom sade v Kamennej Porube, ktorá je od Sačurova vzdialená 9-10 kilometrov. Vedúci sadu Peter Kertis hovorí, že vlani im ukradli asi 100 ton jabĺk. Rómske know-how je rovnaké ako všade inde.. Príde more detí a pľundruje stromy, úrčodu. Keď ich načapajú, ujdú, alebo jablká vysypú na zem, čím spôsobia ďalšiu škodu, lebo ich vlastne znehodnotia. Keď ich ale nik nechytí, čo býva častejšie, z úkrytov vylezú ich čakajúci rodičia či ostatní súkmeňovci a ukradnuté jablká naložia do áut bez ešpézetiek a hajde preč za výkupcami.. Dvojčlenná poľná stráž v asi 160 hektárovom sade je málo a veľa nezmôže. prečo? No, skúste dnes na Slovensku účinne zakročiť voči maloletým zlodejom? Vysmejú sa vám do ksichtu.
VYMOŽITEĽNOSŤ PRÁVA
Podpredseda PD vo Vechci Ján Gajzík si myslí, že treba konečne zabezpečiť vymožiteľnosť práva a to veľmi promtne. "Takto to zostať nemôže. Prestať musí aj liknavosť. Musia sa prijať také opatrenia, ktoré by zlodejov od tejto činnosti odradili." Zlodeji na Slovensku majú v súčasnosti podľa Gajzíka väčšie práva ako ich obete. Trestné postihy trvajú aj niekoľko rokov, čo im dodáva guráže a utvrdzuje v presvedčení, že sa vyplatí siahať na cudzí majetok. Iné to nie je ani s vymáhaním skôd. Tvrdí, že ak sa dá zraziť z dôchodku, prečo by sa nedalo aj zo sociálnych dávok?
"A keď niekto vykrikuje, že kradne preto, lebo nemá čo jesť, nech peniaze od štátu dostane vo forme naturálií", navrhuje riešenie Gajzík. U nich v obci, pokračuje, sa im podarilo vyčínanie zlodejov radikálne obmedziť. Ako? jednoducho. Pred pár rokmi voči nim tvrdšie zakročili a výsledok sa dostavil. "Nebolo to, pravda, bez rizika, ale bolo to účinné", dodáva.
Podobnú skúsenosť majú aj v Jamníku na Spiši. Inými slovami, spravidla tam, kde Rómov až tak veľa nie je. Kde je ich ale čierne more, spoliehajú sa na služby poľnej stráže. Pokiaľ si družstevníci najímajú súkromné bezpečnostné služby, lezie to peňazí. Podpredsedovia KDH Vladimír Palko a Daniel Lipšic, ktorý koncom uplynulého týždňa mapovali situáciu v teréne a v Sačurove si dokonca aj symbolicky zastrážili, argumentujú, že tadiaľto cesta nevedie. Platenie SBS by družstvá zlikvidovalo. Treba riadne vyškoliť ľudí pre poľnú stráž a zorganizovať sa na ochranu majetku a bezpečnosti v obciach, navrhuje občanom Palko. Ako hovorí, policajtov zasa až tak veľa nemáme, aby strážili každú roľu. Suplovanie poľnej stráže dôchodcami tiež nič nerieši. Musia to byť vyškolení, zdatní ľudia so špeciálnou výzbrojou, ktorí v odôvodnených prípadoch okrem zbrane môžu použiť aj služobného psa.
"Samozrejme, nikto tu nechce nijakú kovbojku," hovorí Palko. Nazdáva sa, že zo strany občanov to chce lepšiu prípravu a organizáciu stráženia. Aj preto, aby sa streľbe dalo predísť. Ľudia v obciach ale oprávnene namietajú, že to síce vyzerá pekne, ale po takej streľbe treba medzi týmito ľuďmi ďalej žiť. Dedina nie je veľkomesto. Čo z toho, keď vás súd možno aj oslobodí, no vám i vašej rodine hrozí zo strany Rómov, ktorých všetkých ani nepoznáte - no oni vás áno krutá odplata. Kto zabezpečí vašu ochranu, keď pred nimi neraz zdupkajú aj ozbrojení strážcovia zákona?
OBRANA JE VYUŽITÍM PRÁVA
"Podľa nášho trestného zákona", hovorí Lipšic, "sa nevyžaduje úplná proporcionalita obrany a útoku. Vyplýva to z logiky veci. Pokiaľ by obrana nebola intenzívnejšia ako útok, nemohla by ho obmedziť. Som toho názoru, že pokiaľ hrozí útok na majetkový záujem, je možné použiť aj násilie smerujúce k ublíženiu na zdraví - samozrejme, závisí to vždy od okolností konkrétneho prípadu," vysvetľuje podpredseda KDH a šéf úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic. "Dôležité nie je ani to, aký prostriedok obrany sa použije, ale akým spôsobom. Závisí to vždy od toho, aký prostriedok obrany má napadnutý k dispozícii. Nemusí vždy voliť útek, ale môže si zvoliť aj intenzívnu obranu. Trestný zákon mu to umožňuje. Obrana podľa TZ je právom občana, nie zneužitím práva. Je využitím práva."
Dušan Jackanin je členom poľnej stráže už druhý rok. Minulý rok v chotári obcí Odorín a Lieskovce, rozbili rozvášnení Rómovia maringotku. Tohto roku je zatiaľ ticho. Čosi už pokradli, ale zrovnávať to s uplynulým rokom sa nedá, hovorí. Osadu majú hen za kopcom. Ležia za potokom a čakajú. Keď zaprší, príde ich čas. Mokrý terén im dvojnásobne pomáha.
"Vedia, že na motoroch za nimi do poľa nepôjdeme. Traktor by sice mohol, ale to by sme narobili viac škody ako osohu."
Psi i streľné zbrane ich dokážu udržať ako-tak na dištanc. Nezatĺka, aj u nich sa už strieľalo. Niekoľko výstrelov včasne ráno hvízdlo povetrím. On sám pri tom nebol, ale počul, že na opačnom konci to nad ránom už párkrát zapukalo. Streľbu sice neschvaľuje, no keď nebude vyhnutia, čo narobíte? Bude vari najlepším riešením. Veď tu doslova ide o holé životy.
Takže strieľať alebo nestrieľať, provokujeme D. Lipšica?
"Minimálne v prípadoch, keď hrozí ublíženie na zdraví, keď hrozí násilie zo strany osôb, ktoré prišli kradnúť. V takom prípade si myslím, že je adekvátne aj použitie zbrane," zdôrazňuje pravá ruka ministra Čarnogursského, ktorý svoje tvrdenia opiera o viaceré rozhodnutia súdov.
Zastáva názor, že riziko spojené s použitím nutnej obrany musí znášať predovšetkým útočník a nie napadnutý.
Autor: Peter BORSZÉK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
