zdôraznil prednosta Okresného úradu (OÚ) v Prešove Milan Benč, jeho predchodcovia sa týmto otázkam nevenovali dôkladne. V agende totiž ostal delimitovaný majetok ešte z čias Československej republiky, nehovoriac o reštitučných nárokoch, či zdĺhavom procese vysporiadania s cirkvami. Blížiaca sa reforma verejnej správy však núti kompetentných, aby vzťahy vyčistili. Podľa informácie právničky OÚ Andrey Rusňákovej, doteraz vysporiadali vlastnícke vzťahy týkajúce sa 21 základných škôl na území mesta Prešov, v 14 prípadoch išlo o objekty a v 19 prípadoch o pozemky. V rámci okresu zo 61 ZŠ je vysporiadaných 47 pozemkov a 50 stavieb. Ďalej z 27 mestských predškolských zariadení je vysporiadaných 17 pozemkov a 4 stavby a zo 68 v okrese 42 pozemkov a 48 stavieb.
"Nevysporiadané sú najmä tie prípady, kde nie je jednoznačne preukázaný vlastník. Ide o zariadenia s nezaloženým listom vlastníctva, nezapísané budovy, chýbajúce kolaudačné rozhodnutia, či technickú dokumentáciu. Do tejto kategórie patria aj prípady, kde ešte prebieha súdny spor," uviedla na vysvetlenie právnička. Vari najnákladnejším problémom sú chýbajúce geometrické plány v technickej dokumentácii.
Pripomíname, že cena síce závisí od veľkosti objektu, ale jeden plán stojí zhruba 30 až 40 tisíc korún.
Hoci sa všetky tri Základné umelecké školy (ZUŠ) v Prešove uvádzajú v dokumentácii ako vysporiadané, nie je to celkom pravda. Minimálne jeden prípad, ZUŠ na Štefánikovej ulici v Prešove, svojim spôsobom trápi kompetentných na OÚ. K spomínanej škole, ktorú všetci vnímali ako štátny objekt, sa totiž v roku 1998 začala prístavba modernejšej časti v tvare gitary s učebňami a koncertnou sálou. Počas výstavby sa objavili problémy s dodávateľmi stavieb a vlani na jeseň po uložení strechy na objekt, začali ďalšie. Okresnému úradu sa totiž ozvala vlastníčka osminy domu na Štefánikovej ulici, kde sídli ZUŠ, ktorá žiada o finančné vysporiadanie.
Ešte do mája tohto roku bolo financovanie vykryté, potom prednosta Benč stavbu zastavil. Vlastníčka Judita Hruzová žije v New Jersey a prostredníctvom svojich právnikov žiada od OÚ v rámci reštitúcie odškodnenie vo výške 4,8 milióna korún. Pritom, ako konštatovala právnička Rusňáková, podľa znaleckého posudku z roku 1993 je hodnota osminy majetku zhruba 260-tisíc korún. "Podľa tohto znaleckého posudku je celková hodnota asi 90-ročnej nehnuteľnosti 1,8 milióna korún, z toho jej 20 árový pozemok má hodnotu 1,1 milióna korún. Cena za meter štvorcový bola vtedy aj teraz 550 korún, ale vlastníčka žiada oveľa vyššiu cenu," vysvetlila nám Rusňáková.
Ako sa nám podarilo zistiť, budova z roku 1913 kedysi slúžila ako 3 bytové jednotky. Prvýkrát boli skonfiškované ešte za Slovenského štátu v roku 1942. Neskôr, v júli roku 1960, ho vyvlastnila Československá republika. Spomínaná vlastníčka Mária Judita Ilkovičová, dnes Hruzová, žiadala o vyrovnanie už pred desiatimi rokmi, presnejšie v decembri roku 1990. Jej požiadavku vtedy kompetentní neakceptovali, ale navrhli možné vyrovnanie. Neskôr sa údajne odmlčala a OÚ v roku 1998 založil spis ako neukončený. Vlani sa však ozvala znova a dôrazne žiadala spomínanú sumu. Vo svojom liste hovorí aj o súdnom vyrovnaní, vrátane penále za neriešenie jej požiadavky v prípade, že jej štátna správa nevyjde v ústrety. Také sú fakty. Otázkou je, prečo sa považoval tento objekt za vysporiadaný a kto je zodpovedný za to, že štát investoval do majetkovo nevysporiadanej stavby milióny korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
