vykazuje miliónové záväzky. Racionalizačné opatrenia sa dotkli aj samotných školských zariadení. "Druhý stupeň základnej školy v obci Údol zostane v novom školskom roku zatvorený. Perspektíva demografického vývinu je taká, že každý nasledujúci rok by tu pribudlo v prvom ročníku len jedno jediné dieťa. Žiaci z vyšších ročníkov začnú dochádzať do školy v Plavnici. V Údoli tak zostane len jedna trieda pre žiakov 1. až 4. ročníka so siedmimi žiakmi," informovala nás vedúca odboru školstva Okresného úradu (OÚ) v Starej Ľubovni Marta Broneková. Podľa nej, zo siete základných škôl bola vyradená škola v obci Šambron, kde zostala jediná elokovaná trieda s 26 žiakmi. V porovnaní s inými okresmi je tu však mimoriadne priaznivá situácia z pohľadu zadlženosti rezortu. Záväzky ku koncu júna v Staroľubovnianskom okrese dosahovali 860 tisíc korún. "Očakávame, že do konca roka nám dlhy narastú. Teraz sme napríklad museli uvoľniť preddavok na čistiace prostriedky, čaká nás revízia telocvičných zariadení a samozrejme, najviac peňazí pohltí blížiaca sa vykurovacia sezóna," uviedla M. Broneková.
Naopak, najhoršia finančná situácia v regióne pod Tatrami, je v Kežmarku. "Aktuálny dlh dosahuje 6,5 milióna korún. Je to viac ako prirodzené, keď ročný rozpočet stačí na pokrytie nákladov iba do októbra. Dôsledkom poddimenzovaného rozpočtu je skutočnosť, že na konci roka sa dlh vyšplhá minimálne na osem miliónov," informoval nás vedúci odboru školstva OÚ v Kežmarku Ľubomír Mačko. Podľa neho, každoročné kumulovanie dlhu neustále hrozí katastrofou a len vďaka blahosklonnosti štátnych podnikov, ktoré zatiaľ nepristúpili k odpájaniu škôl od zdrojov energií, nedošlo k naplneniu katastrofického scenára.
Viac ako šesťmiliónové dlhy evidujú aj v Popradskom okrese. Z tejto čiastky až 3,66 milióna korún pripadá na neuhradené platby za energie. "Minulý rok sme vďaka oddlženiu skončili na nule. Keďže však rozpočet na školstvo máme rovnaký od roku 1996, nemohlo to dopadnúť inak, ako naakumulovaním ďalšieho dlhu. I keď dostávame 35 miliónov korún na rok, reálne by sme potrebovali o sedem až 10 miliónov viac," povedal nám jeho popradský kolega Milan Antaš a dodal, že určite by nebolo na škodu veci, keby bolo k dispozícii ešte viac finančných prostriedkov. Veď to, čo rezort dostáva, už nestačí ani na riešenie vzniknutých havarijných stavov. Lenže dnes je potrebné investovať tiež do štandardnej údržby v niektorých prípadoch mimoriadne zanedbaných školských priestorov. Napriek finančnej insolventnosti, ako aj poklesu demografickej krivky, v Popradskom okrese sa nebudú rušiť žiadne školské zariadenia. Zníži sa len počet tried, približne o 20. Zaujímali sme sa tiež, ako to bude s oddlžením odborov školstva okresných úradov, ak v rámci pripravovaného kompetenčného zákona tieto zariadenia prejdú pod správu miest a obcí. "Podmienkou prevodu je vyrovnanie všetkých dlhov. Som presvedčený o tom, že samosprávy jednoducho neprevezmú školy, pokiaľ budú zaťažené záväzkami," dodal na záver M. Antaš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
