Anděl, Král a klaun či Pasážová revolta alebo nádherne baladická pieseň o Děvčátku s páskou na očích to sú len zlomky tvorby tohto génia slova a hudby. Karel Kryl nikam neodišiel. Jan Kryl môj neskrývaný údiv nad ich podobou komentoval pragmatickými slovami : "To víte, vždyť máme stejný rodiče. Navíc, já jsem Jan Karel Kryl a Karel byl Karel Jan Kryl," zasmial sa.

Pán Kryl, začnem veľmi súkromne ladenou otázkou. Aký bol váš vzťah k vášmu bratovi Karlovi?

"Boli sme traja. Ja, Karel, a ešte máme sestričku. Ako deti sme boli

vychovávaní ako individuality, ale vzťahy medzi nami boli normálne, bratské a korektné. U nás sa nepestovala žiadna surovosť ani násilie a vzťahy boli naozaj dobré."

Piesne vášho brata stále žijú. Ako si vysvetľujete, že je to tak?

"To je veľmi dobré, že Karel je nadčasový a stále živý, pretože si myslím, že je ho stále "moc a moc potřeba". Karel začal robiť pesničky a skladať básničky niekedy v roku 1961-62, takže to nie je len záležitosť roku 1968. V roku 68 sa to ruskou okupáciou iba potvrdilo a oživili sa všetky tie veci. Som veľmi rád, že to existuje, aj keď v poslednej dobe sa objavila kopa blbcov, ktorí mi navrhujú, že samozrejme, ako občan si môžem robiť, čo chcem, ale ako brat Karla Kryla nesmiem. My sme sa dali trošku dohromady s pravým blokom s Petrom Cibulkom je to vydavateľ necenzurovaných novín a spisov agentov ŠTB a pomáhame mu. Snažíme sa dostať slušných ľudí medzi tých darebákov, ktorí nám vládnu jedenásť rokov a samozrejme, pani vdove sa to nepáči a ľuďom okolo nej tiež. Posielajú mi výhražné listy a ja im zväčša odpovedám pesničkou alebo textom, pretože si myslím, že je to potrebné. Na niekoľkých pódiách som jednoducho sľúbil, že nedovolím, aby sa z Karla Kryla stal múzejný exponát za zapancierovaným sklom so sviečkami a s oltárom, ku ktorému sa budú ľudia chodiť iba zbožne pozerať. Ale tým, že sa dostanem na to pódium ja, tak ho vždy so sebou pritiahnem. A práve to sa im nehodí a nepáči, pretože tá sila je obrovská."

Keby ste sa mali porovnať s vašim bratom?

"Ja sa samozrejme nemôžem porovnávať s Karlovou poéziou, pretože Karel bol iba jeden. Ale myslím si, že to, čo robím, ľudí oslovuje a mám to potvrdené z mnohých koncertov. Nie od ľudí, ktorí boli fanúšikmi Karla Kryla, ale robil som veľa koncertov pre stredné školy a to sú ľudia, ktorí mali v 89. roku asi 4 5 rokov. Hrali sa s bábikami a autíčkami a neverili by ste, ako to do tých celkom presne padá a presne vedia, o čo ide. Vždy zaspievam aj nejakú z tých karloviek, ale aj moje veci a vidím, že to zaberá. A cítim, že je to potrebné.

Ako vnímajú ľudia vašu podobu s Karlom Krylom?

"No, viete, je to ťažké. To sa práve pani vdove po Karlovi nepáči. Ona zdedila všetky autorské práva, Karel ju ustanovil univerzálnom dedičkou, aj keď ja nechápem, prečo. Napriek tomu, že s ním žila sedemnásť rokov, jeho zákonnou manželkou bola len dva roky. Ja som bol Karlovým "bráchou" 47 rokov a budem jeho bratom navždy, to sa proste nedá vymazať."

Zmierili ste sa s tým? Nie je ľahké žiť v tieni slávneho brata.

"Nie, s tým sa nedá zmieriť, s ľudskou hlúposťou treba stále bojovať a nedá sa nebojovať s ňou. To by som sa nevolal tak, ako sa volám."

Ako to bolo s inšpiráciou? Hrávali ste spolu s Karlom?

"Karel bol o tri roky starší ako ja. Keď sa dostal do Bechyně na Keramickú školu, stretol sa tam s čundrákmi a trampmi a chodili spolu hrávať do lodenice. Keď som mal pätnásť a on osemnásť, každý z nás dostal svoju gitaru a Karel ma naučil prvé tri štyri akordy. Je to podivné, ale ja som s nimi vydržal dodnes. Nikdy nebudem muzikant ako Pepa Nos. On je improvizátor, hrá kedykoľvek čokoľvek a dokáže improvizovať hodiny na rozdiel odo mňa. Ja si musím pesničku poskladať a odohrať ju celkom presne, pretože viac neviem. Moja doména je skôr v hovorenom slove."

Ako ste začínali?

"Keď prišli prvé lásky, prišli aj prvé pesničky. Potom, po mnohých rokoch, keď som čítal Karlove Amoresky, presne som vedel, čo cítil, keď ich písal. Povedal som si predsa nie si taký idiot, aby si nevedel urobiť čosi podobné. Tak som to skúsil a bolo to hrozné. Keď človek píše dvadsať rokov, potom zrazu príde vyššia sila, ktorá vám vedie ruku a vy zistíte, že ľudia presne vedia, o čom hovoríte. A dokážete prenášať svoje pocity. Mnohí potrebujú mať iba ohlupujúce texty. Ísť do hĺbky je pre nich veľmi zlé, pretože je to ťažké urobiť vec, ktorá by ľuďom rozsvietila myslenie a dala im vyššiu dimenziu či smer."

Ako si vysvetľujete, že dnes sa dostala komercia a gýč tak ďaleko, že drží masy doslova v hrsti?

"To nie je len česká alebo slovenská záležitosť, ale svetová. Robí to reklama. Už niekto z Fordovcov tvrdil, že ak bude mať posledných desať dolárov, sedem z nich dá na reklamu. Je jedno, akým spôsobom je čo propagované vtedy aj tá najstupídnejšia blbosť zalezie pod kožu a najtragickejšie na tom je, že zatiaľ čo dospelí majú šancu brániť sa, deti nie. Tie "papouškují" to, čo vidia v televízii."

Ako hodnotil vaše texty Karel Kryl?

"Keď sa v 89. roku vrátil, dal som mu svoje texty so slovami tu máš, skús si ich prečítať, čo na to povieš. Som presvedčený, že viac ako dva neprečítal. Naozaj neviem, čo si o nich myslel."

Máte so svojím bratom tú istú "rebelantskú krvnú skupinu?"

"Myslím si, že je to dané tým, že máme tých istých rodičov a mali sme rovnakú výchovu. U nás sa nerobili rozdiely. Obaja sme boli vedení ku krásnym cieľom šľachetnosti, úctivosti a poctivosti, ku všetkým pekným veciam. Myslím, že sa ma rovnako ako Karla dotýka zloba a všetky nešváry a ubližuje mi to. Neprestanem s tým bojovať, pretože to nejde. Inak by som sa musel sám sebe "zošklivit" a "naplivat si do obličeje."

Možno málokto vie, že pesničku pod názvom Bratříčku, zavírej vrátka venoval Karel Kryl práve svojmu bratovi Janovi. "Asi preto som ju nikdy na pódiách nespieval a dokopy viem možno zo päť šesť Karlových pesničiek," dodáva Jan Kryl s nostalgickým úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.