vlády nesanovať Devín Banku z verejných zdrojov.
Kabinet za to zožal aplauz na otvorenej scéne i ocenenie, že politická ochrana tejto podarenej "podnikateľskej" inštitúcie skončila. Realite by však lepšie pristali iné pocity; aj veľkou vinou tejto vlády zostáva po DB "otvorený účet" cca 11 mld. Sk. Na ten, ako už máme natrénované (IRB, VÚB, Dopravná, atď, atď), sa zložíme spoločne.
Príbeh Devín Banky raz bude stáť v šlabikároch ako definitívny dôkaz pustošenia, aké len môže spôsobiť prepojenie podnikania s politikou. Banka, u zrodu ktorej stál v r. 1992 pochybný ruský kapitál vedno s akýmisi domácimi družstevníkmi, vsadila miesto slušného podnikania na väzby s politickými špičkami. Najprv z HZDS, čoho profitom boli mandáty na deblokácie štátnych pohľadávok v Rusku. DB sa tak stala už za Mečiarovej vlády symbolom permanentných škandálov a geopolitickej dezorientácie, keďže vďaka pôvodu vlastníkov sa nikdy nevyvrátilo podozrenie, že deblokované komodity - raketový komplet S 300, jadrové palivo, letecká technika - sledujú cieľ pripútať Slovensko k Rusku. Ako pamätný a pikantný sa zapísal z tohto obdobia výrok opozičnej poslankyne Schmögnerovej - DB je trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku.
Keď sa garnitúry vymenili, okamžite sa rošovalo aj v manažmente DB; "martinkovcov", zamilovaných do HZDS, striedali v sedle "kanisovci" (ľubomírovci), spriaznení so SDĽ. A tak už tri mesiace po nástupe "zmeny" mohla séria škandálov pokračovať; k zverejneniu sa totiž dostal list tej istej Schmögnerovej, teraz už ministerky financií, v ktorom svojmu rezortnému kolegovi v Moskve, Zadornovovi, oznamuje, že deblokáciami bude naďalej poverená DB. A to bez výberového konania, presne ako za Mečiara (!!). Po intervenciách Mikloša a ďalších a ďalších konfliktoch v koalícii došlo k "oprave" - bol vypísaný tender s takými podmienkami, že ho mohol vyhrať iba jeden subjekt: Devín Banka. Voči ktorej, mimochodom, uplatňoval v tom čase už rezort financií sankčné penále vo výške 10 miliárd Sk.
Medzitým sa DB prepadala do stále červenejších čísiel, mesiac po mesiaci neplnila povinné minimálne rezervy, čo bankový dohľad NBS veľkoryso prehliadal. Zato DB poskytovala šťavnaté úvery - napríklad na financovanie novej súkromnej televízie (ktorá je práve kvôli cca 1 miliarde dlhu voči DB dnes absolútne nepredajná). Preúverovaná a rozkradnutá banka sa dostala na kolená už zjari 2000; zvláštnou zhodou okolností sa však práve vtedy strhla dovtedy najťažšia koaličná kríza (Migašovo hlasovanie proti Dzurindovi), ktorá sa začala žehliť nasledovnou superškandalóznou dohodou medzi Dzurindom a SDĽ na "záchrane" Devín Banky: DB deblokuje mimo už podpísaných dohôd s Rusmi ešte navyše tovar za 60 miliónov USD, z čoho jej patrí čistá provízia 20%. Zvyšok pôjde do NBS, ktorá však túto sumu formou úložky presunie do DB, čím sa posilní jej kapitálová vybavenosť a otvorí cesta k záchrane.
Išlo o naskrze absurdný a nemorálny manéver, keďže aj vymožené pohľadávky sú aktívami štátu, teda verejnými zdrojmi. Napriek podpisu novej mandátnej zmluvy, i jej predĺženiu v januári sa však "záchrana" nevydarila - DB, podľa očakávania, nedeblokovala už nič. (Fór je v tom, že celé jej deblokačné know-how, ktoré kedysi za Mečiara občas aj zafungovalo, spočívalo v jednom úplatnom vysokom úradníkovi na ruskom MF, ktorý za províziu "vybavoval" preplácanie deblokovaných tovarov zo štátnej kasy. Ten bol ale, ešte za Jeľcina, pri jednej zo zmien premiérov, vykopnutý.)
Cenou za pokoj v koalícii bol takto ďalší rok predsmrtnej agónie DB, ktorý táto aj dokonale využila: Šrubovala úroky na termínovaných vkladoch na dvoj- až dvaapolnásobok sadzieb bežných v ostatných bankách, čím získavala tisícky nových klientov a navyšovala záverečnú stratu. Na slovenskom trhu sa tým založila absurdná deformácia: Do výšky tridsaťnásobku priemernej mzdy, čo je maximum zákonného krytia obyvateľských vkladov, bolo možné bez minimálneho rizika získať v jednej banke dvojnásobok výnosov, než vo všetkých ostatných. Tie ostatné by mali toto "podnikanie" teraz, cez Fond ochrany vkladov, iba zaplatiť. Keďže je však tento fond plonkový, vyčerpaný (ešte vypláca predchádzajúce bankroty), našich milých spoluobčanov, ktorých sme mohli každý pondelok stretávať v dlhých šóroch pred filiálkami DB (kto investoval do DB v pondelok, mal vyšší úrok), vyplatíme spoločne z rozpočtu.
Keď pred rokom rozhodla vláda o "pomoci" DB, štátny tajomník Vaškovič, Schmögnerová, ba i Mikloš sa obhajovali tým, že je to stále lacnejšie riešenie, ako nútená správa a bankrot... Teraz, keď chránené vklady narástli o zopár miliárd, si to môžeme zrátať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
