senát Krajského súdu v Banskej Bystrici vyniesol rozsudok nad dvoma Košičanmi, súkromnými podnikateľmi Jiřím M. (1954) a Ing. Štefanom L. (1947). Uznal ich vinnými najmä zo spáchania trestného činu podvodu za viac ako 30 miliónov korún. Prípad aj tak nemožno považovať za definitívne skončený. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a tretieho z obžalovaných, Rudolfa V. (1964) z Liptovského Mikuláša, museli vylúčiť na samostatné konanie.
Na adresu pomalosti našich súdov padla už nejedna poznámka. Ale viniť z liknavosti sudcov z tejto kauzy, skutočne nemožno. Vyčerpali už všetky možnosti, ktoré im dával Trestný zákon a Trestný poriadok a aj tak...
Ešte v roku 1996 vypracoval prokurátor Krajskej prokuratúry v B. Bystrici obžalobu na Jiřího M., Ing. Štefana L. a Rudolfa V. Podľa nej sa mali všetci traja v septembri 1994 dohodnúť na obchodných rokovaniach na podvode s naftou. Cez nestotožnenú osobu, ktorá vystupovala ako majiteľ neexistujúcej firmy Atak s. r. o. Košice, odfaxovali do ÖMV Slovensko v Bratislave fingované doklady o úhrade faktúrovanej ceny za naftu. Na ich základe poslali z Bratislavy do Košíc viac ako 1 500 ton nafty, ktorú mala neexistujúca firma, bez riadnych daňových dokladov, ihneď odpredať za 19 miliónov 705 tisíc korún inej košickej firme. Majiteľom tejto firmy bol práve súkromný podnikateľ Jiří M. Naftu odpredali ďalším odberateľom, peniaze si všetci traja rozdelili. ÖMV Slovensko tak spôsobili škodu za viac ako 30 miliónov 560 tisíc korún.
Sám Jiří M. mal v tom istom roku len o mesiac neskôr, spôsobiť podobne podvodným predajom nafty ďalšej osobe škodu za asi jeden a pol milióny korún a navyše, v roku 1994 si mal neoprávnene uplatniť odpočet DPH z daňového základu. Štátnemu rozpočtu zastúpenému Daňovým úradom Košice I. tak spôsobil ujmu za 3 milióny 941 tisíc korún.
Prokurátor všetkých troch obžaloval zo spáchania podvodu so škodou veľkého rozsahu ako členov organizovanej skupiny a Jiřího M. ešte aj zo skrátenia dane vo veľkom rozsahu. Ani jeden z obžalovaných sa necítil byť vinným. Všetkých troch stíhali na slobode, prípad ako príslušnému, postúpili v decembri 1996 banskobystrickému Krajskému súdu. Ten prvé hlavné pojednávanie vytýčil na druhú polovicu februára 1998. A tu sa začali problémy.
Ukázalo sa, že dostať naraz pred senát všetkých troch obžalovaných a zároveň predvolaných svedkov, je takmer nemožné. Nepomáhali žiadne zákonné páky. Raz podal niekto z obžalovaných námietku voči zaujatosti člena senátu (kým im to ešte zákon umožňoval), čo znamenalo prieťah o niekoľko mesiacov. Inokedy neprišiel niektorý z obžalovaných, potom sa povedzme nedostavil svedok, ktorých mali vypočuť až tridsaťpäť. Nepomohlo ani to, že Jiřího M. dodatočne vzali do väzby, kde strávil tri roky, ani to, že mu postupne uložili pokuty od 20 do 40 tisíc korún, spolu 90 tisíc. Neúčinné boli i niekoľkonásobné žiadosti predsedu senátu o predvedenie obžalovaného políciou.
Súd tak musel v jedinom prípade vytýčiť neuveriteľných 28 hlavných pojednávaní! Až v auguste 2001 Jiří M. a Ing. Štefan L. prostredníctvom svojich obhajcov požiadali, aby sa hlavné pojednávanie ďalej konalo bez ich prítomnosti. Tak sa koncom augusta konečne podarilo vyniesť rozsudok. Oboch obžalovaných uznali vinnými podľa obžaloby a Jiřímu M. uložili 9 rokov, Ing. Štefanovi L. o rok menej. Na rovnaký čas im zakázali akúkoľvek obchodnú živnosť. Trest si majú odpykať v prísnejšej, druhej nápravnovýchovnej skupine.
Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a je veľmi pravdepodobné, že sa obaja proti nemu odvolajú. Tretieho obžalovaného, Rudolfa V., museli vylúčiť na samostatné konanie. Podľa našich informácií ho ale Krajský súd v Žiline odsúdil v júni t. r. na päťročný trest straty slobody za inú trestnú činnosť - daňový podvod.
Je pravdepodobné, že obžalovaní z podvodu za viac ako 30 miliónov dúfajú, že keď sa im pred zákonom darilo vykrúcať už po toľké roky, bude sa im to dariť aj naďalej. A teda je teda veľmi pravdepodobné, že triapolročný súdny maratón bude mať aj ďalšie pokračovanie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
