Konkrétne tréner Karol Borhy, atletický tréner JUDr. Jozef Bujna a lekár MUDr. Alexander Binovský. Toto trio žilo pre spoločnú vec, výborne sa doplňovalo, a keďže v tých časoch nemali policajti problémy s doplňovaním hráčskeho kádra, vystúpili zákonite aj na najvyšší vrchol čs. futbalu.

Pochopiteľne, hlavným tvorcom triumfov bol tréner Borhy, ktorý sa narodil v Budapešti. Po prvý raz pôsobil na dnešnom území Slovenska v roku 1942 v Lučenci, ale v roku 1953 sa stal dokonca čs. reprezentačným trénerom, vybojoval s mužstvom postup na MS´54, kde sa však nepresadilo a po prehrách 0:2 s Uruguajom a 0:5 s Rakúskom skončilo predčasne účinkovanie na šampionáte. Po ňom sa stal kormidelníkom ČH, kde každý vyzdvihoval jeho odbornosť. O Borhym písala v superlatívoch aj tlač, pretože vďaka spolupráci s Bujnom vytvorili behavé a kondične tak dobre pripravené mužstvo, že vo víťaznom ročníku ho nedokázala pribrzdiť ani ospevovaná Dukla Praha. Pre trénera, ktorého rodinkársky volali všetci Karči báči, bola slovenčina aj v polovici päťdesiatych rokov veľkou jazykovou bariérou. Nuž, Dodo Bujna sa stal jeho pravou rukou. Prácu v ČH však vykonával popri zamestnaní, a tak ako redaktor obrázkového týždenníka Štartu vtedy sídlila táto redakcia aj s naším Československým športom na Fučíkovej ulici č. 14 nás takmer denne zabával s rôznymi veselými príhodami z oddielu policajtov, ale najmä s jazykovým hlavolamom trénera. Napríklad po veľkom zájazde v arabskom svete nám prezradil, že pomaly okrem baraniny iného mäsa v reštauráciách nebolo. Kuchári ho vraj nevedeli dobre pripraviť, údajne aj zapáchalo, a tak hráči "Červenky" ho nechceli konzumovať. Pravda, pri prechádzke na druhý alebo tretine deň zbadali hadiu kožu, ktorá sa všetkým zapáčila, navyše cenovo bola prístupná, a tak sa všetci zhodli na tom, že si už nemusia lámať hlavu s tým, čo doniesť domov. To však na večeri Karči báči dokonale využil slovami: "Kto nebude jesť baranica (rozumej baraninu), nedostane peniaze na hadica (čím myslel na hadiu kožu)." V tých časoch maséri plnili v mužstvách aj rolu zabávačov. A ČH pre takúto rolu mala ako stvoreného pána Hynka. Tento holohlavý muž pri tradičných prechádzkach mužstva ulicami Prahy, ale aj iných miest, po večeri všelijakými posunkami napodobňoval trénera. Avšak len dovtedy, kým na to neprišiel. Nuž, a milý masér musel potom vždy kráčať pred všetkými a počúvať trénera na povel, ktorý znel zvyčajne takto: "Hynek, ideme sa doprava!", alebo "Ideme sa doľava!", ale aj "Hynek, ideme sa rovno!" Ak sme už spomenuli večeru, tréner Borhy dupľu vari nikdy neodmietol. A tak, keď dojedli, vždy sa pýtal chlapcov: "Kto bude ešte večerovať...", a pritom porcie navyše začal tradične rátať od seba. Na tréningoch bol veľmi prísny, hráčom nič neodpustil. Hoci sa o našich futbalistoch hovorilo, že sú amatéri, pri nepresnej prihrávke hneď reagoval: "Tak neprihráva profi hráč." Napriek prísnosti vytvoril v ČH veľmi dobrý hráčsky kolektív. Aj keď sa všetci na jeho výslovnosti ešte aj dnes pobavia, hovoria o ňom s veľkou úctou. Nečudo. Viacerí z kádra F. Hlavatý Hložek, Tichý, G. Mráz, V. Weiss st., Matlák, Buberník, Švec, Scherer, Kačáni, Molnár, Dolinský, K. Gajdoš, Cimra, Hrnčár, Ujváry získali počas kariéry aj za jeho výdatnej pomoci vysokoškolské diplomy. To však nie je zďaleka všetko. D. Cimra bol neskôr jedným z predsedov SFZ (vlastne ako jediný ligový futbalista!), L. Kačáni s L. Novákom kormidloval čs. reprezentáciu a je docentom na katedre futbalu na FTVŠ v Bratislave. A. Hložek sa stal uznávaným trénerom v Rakúsku a doma pracoval aj ako predseda Únie trénerov SFZ, V. Švec trénoval viaceré ligové mužstvá, na trénerskom poli sa prezentovali aj G. Mráz, V. Weiss st., Buberník, Matlák, Dolinský, Gajdoš a Ujváry. Azda s výnimkou F. Hlavatého a Hrnčára sa každý upísal futbalu. Aj z toho vidieť, že Borhy mal na zverencov nevšedný vplyv. Neskôr pôsobil v Trenčíne, ktorý si obľúbil natoľko, že v tomto meste si postavil rodinný domček. Ešte predtým však urobil ako dobrý vyslanec nášho futbalu veľkú misiu v Kuvajte. Získal tam ojedinelú úctu a jeho meno vydláždilo cestu do tejto krajiny mnohým slovenským a českým trénerom. V tejto drahej ropnej oblasti sveta pôsobili napríklad i D. Galis, J. Hucko, M. Medviď, J. Pivarník, J. Jankech, O. Ištók a ďalší, ba nedávno odletel do Kuvajtu aj J. Móder. A nielen to. K. Borhy urobil v Kuvajte aj veľkú l

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.