lásky za prísne tváre učiteľov. A predsa. Niet človeka, ktorý by s odstupom času nepovažoval školské roky za najkrajšie a rozhodne najľahšie obdobie svojho života. Dnešným dňom sa otvárajú školské brány. Pri tej príležitosti nás zaujímalo ako vnímajú začiatok školského roka príslušníci stavu študentského.
"U mňa je to tak napoly. Jasné, že mi prázdniny budú chýbať. Na druhej strane sa však mám na čo tešiť: nový kolektív, nové prostredie, noví profesori, z nich niektorí možno mladí a sympatickí... Zároveň mi je jasné, že oproti základke budem musieť viac zarezávať. Až čas ukáže, či sa bolo na čo tešiť", priblížila nám svoju "schyzofréniu" 15-ročná Mirka. Veď nová škola znamená automaticky nové očakávania. Ak prekračujete tú istú školskú bránu už po n - tý krát, september sa stáva časom nepríjemného stereotypu: "Už niekoľko rokov začínam školský rok otázkou na triednu, kedy budú ďalšie prázdniny. Jedinou výhodou každého ďalšieho dňa v škole je fakt, že sa posúvame bližšie k prázdninám. Jasné počas školy zažijem aj príjemné situácie, ako napríklad školský výlet. Väčšinou je to celé o tom, že musím robiť to, čo nechcem", posťažoval sa nám 17 - ročný Peter. Negatívny postoj k prvému dňu prejavil aj Andrej, pre ktorého je nasledujúci rok, maturitným: "Na september sa veľmi neteším. Celé mi to zatiaľ zbehlo akosi rýchlo. Tento rok už na zábavu asi nebude čas. Potrebujem zmaturovať a navyše sa musím učiť na prijímačky na VŠ. Zatiaľ to pôsobí na mňa až priveľmi deprimujúco. Raz som sa dokonca zobudil celý spotený, keď sa mi snívalo, že maturujem, lenže s dnešnými vedomosťami. Niežeby som chcel prepadnúť, ale rád by som si zopakoval aspoň jeden ročník. Kvôli tej zábave, čo som prežil." Pre iných je zasa posledný rok školy vykúpením: "Ak čakáš, že ti poviem, že od vzrušenia celú noc nezažmúrim ani oko, tak ťa sklamem. Školu som prežil viac - menej z donútenia. Teraz ma čaká posledný rok. Ešte ten prežiť a potom hurá do zahraničia. Rodičia sa mi snažia nanútiť vysokú školu. Podľa mňa to však nemá žiaden význam. Radšej odísť, kým sa dá", potvrdil teóriu o úniku mozgov osemnásťročný Ján. Peter, ktorý už okúsil aj tvrdosť lavíc na úrade práce, na tie školské nedá dopustiť: "Priznám sa, keď ma pred dvoma rokmi nevzali na vysokú školu, trocha som sa aj potešil. Vtedy som mal školy dosť. Radšej som sa chcel zamestnať. Po viacerých negatívnych skúsenostiach som prišiel na to, že ak si chcem nájsť naozaj dobrú robotu potrebujem kvalitné vzdelanie. Preto som podal asi osem prihlášok. A vzali ma. Síce mám zápis trocha neskôr, ale na ten prvý deň sa teším ako pes. Každému, kto sa teší až skončí školu odkazujem: Lepšie ako v škole to v živote mať nebudete!"
Autor: lkk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
