pasovala o najkrajšie výšivky. "Moja mama mne a sestre odmalička pripomínala, aby sme šili, pretože sa nám to raz v živote zíde. Okrem toho nás naučila háčkovať a pliesť," hovorí Mária Sejnová, občianskym povolaním zdravotná sestra. Zapamätala si to na celý život. Vyplatilo sa jej to už počas štúdia na Strednej zdravotníckej škole v Humennom. Štyri roky bývala na priváte a už vtedy si dokázala zarobiť na ubytovanie. Jej spolužiačky chodili na zábavy a ona vyšivala. Dodnes toho neľutuje. Pod jej rukami, ihlou a niťou, podnecovaným fantáziou, ožívajú obrazy slovenských hradov a zámkov, prírodné zátišia, ale aj náboženské motívy. To všetko pretavuje do miniaturných i väčších výšiviek. "Na podklad využívam plátno peluna, ktoré mi posielajú známi zo stredného Slovenska. V minulosti som veľa vyšívala na ľanové plátno. To sa hodí hlavne na kroje, pretože nie je celé biele, ale má medový odtieň," prezrádza o základnom materiáli Mária Sejnová. Jej technika sa nazýva výšivanie gobelínovým stehom. Zaujímavo naznačuje identitu pri výšivkách krojov jednotlivých regiónov Slovenska. "Po dokončení kroja urobím na výšivke niekoľko stehov, ktoré sú charakteristické pre región, z ktorého pochádza kroj. Podľa toho ho môžu odborníci konkrétne zaradiť "odhaliť" bez toho, aby vedeli o aký kroj ide. Prezrádza ho steh," odhaľuje svoje tajomstvo Mária Sejnová. Má veľké štastie, že pre svoju záľubu našla pochopenie u manžela, dvoch dcér a syna. Ak vyšíva, vedia, že je vo svojou živle a chodia okolo nej po špičkách. Jej záľuba je totiž náročná na čas. Vyšívanie jedného hradu trvá približne tri týždne. Považuje za samouka s umeleckými nuansami. Jej vyšívanie je tvorivá činnosť. "Mnohí známi sa ma pýtajú, prečo si pred vyšívaním neurobím skicu obrazu, ktorý budem vyšívať. Ja im odpovedám, že by to bolo zbytočné, aj keď by som to dokázala. Je to však práca, na ktorej sa odráža moja nálada. Po ťažkom dni v práci sa to prejaví v tmavších farbách. Naopak, ak mi deň vyšiel podľa predstáv, prejaví sa to v rozlete farieb všetkých odtieňov. Potom aj výsledný dojem je veselší," vybavuje si v pamäti. A čo má spoločné jej zamestnanie zdravotnej sestry zubného lekára a výšivanie? "Obe práce si vyžadujú jemnú motoriku a tú zrejme mám," povie po dlhšom premýšľaní Mária Sejnová. Jej práce videli Zemplínčania na samostatnej výstave. Počas Matičného svetového festivalu slovenskej mládeže jej výšivky obdivovali zahraniční účastníci festivalu. V týchto dňoch vyšíva obraz rozbúreného mora, ktorý si chce dať do svojej izby jej syn, štredoškolák. Aj keď vyšíva viac než tridsať rokov, stále sa jej nenaplnil veľký sen. "Chcela by som vyšiť na plátno tridsať východoslovenských drevených kostolíkov. Najprv si však musím zohnať ľanové plátno. Hľadám ho po celom Slovensku. Dokonca mám strach, že ho už nenájdem, také je vzácne. Predsa dúfam, že sa mi ho podarí zohnať," s presvedčením hovorí Mária Sejnová. Ak sa je podarí splniť svoj celoživotný sen, nebude to len jej úspech. Výšivky ostanú ako odkaz pre budúce generácie. Aj v tom vidí svoje poslanie michalovská výšivkárka Mária Sejnová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
