hudobnom prejave je čosi osobité. To, čo ho oddeľuje od ostatných členov starej dobrej folkovej generácie. Bezpochyby k nej patrí okrem Karla Kryla Pavel Dobeš, Jaroslav Nohavica, Vladimír Merta či Karel Plíhal. Pepa Nos je čímsi výnimočný. Už prvý dojem z jeho osobnosti navodzuje príjemnú, filozofickú atmosféru. Nezvykne sa na nič hrať a je vždy sám sebou. Má svoje zásady a nerád vyhovie tým, ktorí by jeho či jeho hudbu radi zneužili na nekalé ciele.
Máte spoločný program s bratom Karla Kryla Janom. Čím pre vás Karel Kryl bol a je, že ste sa nechali inšpirovať práve jeho osobnosťou?
"Inšpiráciou bol pre mňa určite, pretože všetci, ktorí robíme pesničkárinu, teda skladáme hudbu a texty, pokiaľ sme neboli padlí na hlavu, sme Karla Kryla museli vnímať ako lídra, ktorý bol na čele nášho snaženia. Jeho pesničky boli formálne aj obsahovo chirurgicky presné. No a samozrejme, nevynímajúc samotnú muziku. Tam nebolo možné sa ním neinšpirovať a kto to tak neurobil, tak podľa mňa naozaj nie je normálny. Takže sa to dotýkalo aj mňa. Keď odišiel do "umeleckých nebies", tak šlo o to nadviazať naňho a pokračovať alebo ho aspoň pripomínať. Spojili sme všetko dohromady, ja som vymyslel festival na počesť Karla Kryla, pozvali sme tam aj Slovákov Eda Klenu a Zuzku Homolovú. Myslím, že sa to usadilo bol to v poradí už druhý ročník a ide tu o obsah pesničiek, o obsah ich predávania v zmysle duchovnom i filozofickom. Tých povrchných, polopatistických a hlúpych "škvár" sa po zamatovej revolúcii vyrojilo toľko, že "dosť bolo dosť". Práve preto ide o to, aby sme si pripomenuli skutočné hodnoty a ponúkli ich ľuďom. Som presvedčení, že aj ľudia na Slovensku majú už dosť tých hlúpostí."
Folk je sugestívny, má svoju filozofiu na rozdiel od mnohých súčasných žánrov. Spomínate si ešte, prečo ste začali s folkom a prečo vám učaril práve on?
"U mňa je to spojené s tým, že inklinujem k ezoterike. Prišlo to, akonáhle som sa začal zaoberať duchovnými vecami. Ale nie povrchne. Totiž rozhodne nestačí chodiť do kostola, počúvať kázania a potom vykrikovať "ja som kresťan". Človek musí preniknúť do hĺbky, čo sa u mňa stalo. Od toho okamihu, čo je už tridsať rokov, som začal pracovať s touto obrovskou silou, ktorá túto sugestivitu prináša. Ale nie je to len sugestívnosť, ale je to zároveň možnosť iba s gitarou a hlasom dosiahnuť obrovský efekt. No a ciele by v tomto smere nemali byť len kultúrne, pretože je to málo, ale aj filozofické."
Ako vnímate súčasnú folkovú scénu, aj tú novovznikajúcu. Nemáte pocit, že dnes sa "folkáčmi" nazýva už kadekto a že ide o žánre, ktoré m
ajú skutočne ďaleko od niekdajšieho "zdravého" folku?
"Mnohí aj z tej starej gardy postupne opustili fundamentálne a hĺbkové charakteristiky folku teda jeho filozofiu, stupňujúcu sa až do premeny spoločnosti a ostali na komerčnom povrchu. Kto toto opomína, činí zle, pretože odtiaľ pramení akékoľvek pravé umenie, nie len folkové, ale aj v klasickej hudbe, literatúre či filme. Kto si nesiahne na základné filozofické hodnoty a kto ich neprezentuje a neinterpretuje verejnosti, robí v skutočnosti iba nejakú folkovou "šmíru", teda konzumný komerčný štýl. To podľa mňa časom pôjde preč a zanikne to, pretože tých iných komerčných aktivít je veľmi veľa a navzájom sa potierajú, vylučujú a neutralizujú, takže tá hĺbka sa musí presadiť, pretože to jediné pretrvá."
Aký je váš vzťah ku slovenskému folku?
"Ako som už uviedol, pozval som na náš festival do Nového Jičína Eda Klenu a Zuzku Homolovú. Klena bol veľmi prekvapený, pretože vôbec nečakal, že ho sem niekto pozve. Neviem, aké má podmienky na Slovensku, ale podľa mňa je veľmi dobrý. Má čo povedať. O ostatných folkáčoch neviem, čo robia, či vôbec niekto z nich ide aj do hĺbky, ako sa šlo kedysi. Edo je podľa mňa nádejný a môže ostatným ukazovať smer. Zuzka spieva stále tie svoje morbídne balady a nerobí vlastnú tvorbu, ale ostáva pri tom hlavnom pri fundamente, čo je dobré."
Prečo sa podľa vás pohybuje vo folku tak málo žien a prevahu tvoria muži?
"No, myslím, že je to tak na celom svete. Zo svetovej scény je známou folkáčkou akurát Joan Baez a čiastočne je to aj jedna kanadská speváčka folku, nespomínam si na jej meno. Inak je to "zachlapené" a nedá sa s tým nič robiť. Aspoň v súčasnosti je vo folku jednoducho viac mužov ako žien. Nemá zmysel to rozvádzať. V hudbe buď človek na to má alebo nemá, či je to žena alebo muž, to je úplne jedno. Akonáhle sa postaví pred ľudí, musí zo seba niečo vypotiť a tí ľudia buď zatlieskajú alebo nie. V prvom prípade idete dopredu."
S kým by ste si vy osobne veľmi rád zahral?
"Napadlo mi, že by som si niekedy rád zadžemoval s Paulom Mc Cartneym(smiech). Napadlo mi to v súvislosti s tým, že sa vydávala pesnička Perní den, ku ktorej som robil slová a poslali to do Londýna a oni odpovedali, že nie. Zrejme preto, že ten text znie Nechcem byť slávny ako Beatles, ba co víc, překonat jejich mýtus. Zrejme mali inú optiku ako Mc Cartney. Takže raz si zadžemovať s Mc Cartneym, to by bola "trefa".
Znamená to, že inklinujete k hudbe Beatles?
"Ja som s touto hudbou vyrastal. Vo svojich šestnástich rokoch som týchto ľudí vlastne kopíroval textami i melódiou. Drží ma to dodnes, stále túto hudbu študujem a počúvam. Vedľa toho študujem a počúvam Boba Dylana, Jimmiho Hendrixa, Mika Oldfielda a všetkých, ktorí v hudbe niečo znamenajú."
Ste známy improvizátor. Jan Kryl vaše improvizačné schopnosti obdivuje. Čím je pre vás improvizácia a inšpirácia?
"Keď človeka začne spievať, muzicírovať, mal by akúkoľvek všednú realitu skrášliť. To je improvizácia. Akákoľvek tvorba by mala byť niekde umiestnená. Všetky posvätné texty a spirituálne náuky, vrátane Ježišovej, ukazujú na duchovné srdce. Keď sa dáva dohromady nejaké umelecké dielo, tak svojím spôsobom musí prejsť duchovným srdcom. To je centrum lásky a citu. Keď to prechádza len rozumom, postráda to niečo, čo každý človek vedome alebo podvedome hľadá. Je to práve ten citový, láskyplný rozmer. Ten nemusí byť vôbec vyslovený, iba pociťovaný v hudbe alebo zabalený do slov. Musí to tam byť, musí to prechádzať cez duchovné srdce."
Porovnávate svoje publikum, ktoré s vami začínalo a publikum, ktoré chodí na vaše koncerty dnes?
"Sú to tri štyri generácie. Deti, mládež, generácia môjho razenia a "báby nad hrobem". Iba nedávno som hral pre jedenásťročné dievčatá a zaspieval som im "Agenta síájéj", kde sa objavujú dve slová sex a hemoroidy. Prišli za mnou, aby som im vysvetlil, čo je jedno i druhé ä smiech). Niekedy v rámci improvizácie vymyslím niečo okamžite. Niekto mi povie svoje meno a priezvisko a ja o ňom hneď niečo vymyslím. Je t ten najrýchlejší kontakt s publikom. Niekedy je to najefektívnejšie použitie slova a hudby priamo na mieste a pre niekoho je to spomienka na celý život, že ktosi o ňom zaspieval pesničku."
Pepa Nos vydal niekoľko albumov aj kníh z nich možno spomenúť albumy Země je kulatá, Žádný strachy, Člověk, Méj rád, Ecce Homo a posledný album Rok 2000. Ten obsahuje celkom 19 pesničiek a je rozdelený na tri časti meditačnú, plný zvuk s bicími a bonus s dcérou Lucií Nosovou. Je iniciátorom festivalu KRYLONOCE v Novém Jičíně. Ak dôvod, prečo usporadúva vlastné festivaly, uvádza, že chce tvoriť opozíciu voči šoubiznisovej mafii. Svojimi piesňami má čo povedať má schopnosť rozdávať dôveru a odovzdávať úprimnú výpoveď, čo sa dnes nosí už naozaj veľmi zriedkavo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
