alebo... sa treba pripraviť na nepredvídané situácie či problémy, ktoré prirodzene vyjdú na povrch. Ako toto obdobie vnímajú odborníci, a ako sa majú správať rodičia, to už sa dozviete v rozhovore s detskou psychiatričkou MUDr. Teréziou Rosenbergerovou.

Treba dieťa, ktoré sa chystá po prvýkrát do školy, na tento fakt nejako špeciálne pripraviť?

"Ani nie, väčšina detí sa už na školu tak strašne teší, že pre ne nie je problém na nový systém prirodzene 'presedlať'. Problematické je však vysvetliť deťom, ktoré do školy ísť nemôžu, prečo je to tak. Ide väčšinou o prípady, kedy sa rodičia na poslednú chvíľu rozhodnú pre odklad prvého ročníka. Na druhej strane, keď navrhujeme odklad my, mnoho z nich je proti, čo je začiatkom problémov."

Aké sú najčastejšie dôvody, kedy odporučíte odklad nástupu budúcich prvákov do školy?

"Ide o klasické príznaky instability, nepokoja, dieťa má zvýšenú pohyblivosť, je nepokojné, veľmi živé, nevydrží dlho pri jednej činnosti, nevie sa sústrediť. Podobne ak má tendenciu byť panovačné, agresívne, rozbíja hračky a ničí veci okolo seba. Na druhej strane sú to deti veľmi plačlivé, bojazlivé, ktoré na všetko reagujú vzdorom, alebo nevedia počúvnuť príkaz a presadzujú si svoje za každú cenu. Zvažovať nástup do školy by mali i rodičia, ktoré majú dieťa ľavoruké, veľa detí v tomto veku ešte používa obe ruky. V neposlednom rade patria do rizikovej skupiny deti, ktoré majú tiky, zajakávajú sa, nehovoria čisto, alebo sa pomočujú. Každý rodič, ktoré si v tomto opise našiel to svoje dieťa, by sa mal určite dopredu poradiť so školským psychológom. Rok odkladu, ktoré dieťa strávi doma určite neodstráni všetky problémy, ale prax dokazuje, že vo veľkej miere zaváži. Pomôže dieťaťu dozrieť. Musím tiež pripomenúť, že napriek automatickému školskému odkladu detí, ktorým zle vychádzajú roky, mnohé končia práve vinou rodičou predčasne v škole."

Čo je dôsledkom takéhoto kroku?

"V prípade, že ide o veľmi šikovné a nadpriemerné deti, môže byť predčasné umiestnenie v prvej triede pozitívnym riešením. Ale to, že dieťa vie písať či čítať už v štyroch rokoch, je veľmi málo. Dôležité je, aby obsedelo na jednom mieste, zvládlo sa sústrediť a vykonávať jednu činnosť aspoň tých 45 minút. Malo by byť ochotné splniť príkaz učiteľa a dotiahnuť zadanú úlohu do konca. Nevyhnutnosťou nástupu do školy je emocionálna a sociálna zrelosť - prispôsobivosť dieťaťa v kolektíve a samostatnosť. Najčastejší argument rodičov býva 'však on tak krásne recituje básničky a robí úplne sám na počítači.' Pritom však ide o dieťa, ktoré vám nepozdraví a nemá osvojené základné normy správania."

Je pravda, že laická školská predpríprava detí rodičmi prináša viac škody ako osohu?

"V mnohých prípadoch nemusí ísť o šťastný ťah, rodičia by jednoducho nemali deti učiť to, čo zvládne pani učiteľka. Dôležité je zamerať sa skôr na to, aby spoločne s deťmi veľa modelovali, navliekali korálky na niť, naučili ich narábať s nožnicami. Cvičí sa tak jemná motorika, kvôli písmu. Problémom sú tiež deti, ktoré už síce vedia počítať, či pracujú samostatne s počítačom, ale ich kresba zaostáva ďaleko za ich vekom. Tak isto bude vyzerať aj ich písmo."

Aké sú najčastejšie problémy, ktoré v škole môžu postihnúť prváčikov?

"Veľa učiteliek vie, že dieťa prišlo zo škôlky a podľa toho s ním pracujú. Sú deti, ktoré sa aj napriek tomu nevedia novému prostrediu prispôsobiť a tak je september na školách často plný plaču. Sú však i rodičia, ktorí veľmi ťažko zvládajú separačnú úzkosť a odlúčenie od dieťaťa. Mamičky, ktoré sa o svoje večne plačúce dieťa veľmi boja, s ním chodia každý deň až do tiedy a každý deň čosi vyčítajú pani učiteľke. Chybou je dieťa priskoro vyberať z poobedňajšej družiny. Čím skôr v nej zostane a prispôsobí sa požiadavkám kolektívu, tým skôr si zvykne a nájde si svoje miesto."

Stretli ste sa v praxi, že už prváčik potreboval pomoc psychiatra?

"Veľmi často. Detí so 'školskými' príznakmi je veľmi veľa. Bolí ich bruško, hlava, ráno pred odchodom do školy sú plačlivé, vynechávajú vyučovanie pre zvýšenú chorobnosť, nevládzu. Deti ľavoruké a nedostatočne vedené ku kresleniu začnú robiť machule a keď nedostávajú včielky, ako všetky ostatné, samozrejme do školy ísť odmietajú."

Aké chyby najčastejšie robia rodičia?

"Aj keď psychológ odporučí odklad školskej dochádzky, oni s tým nesúhlasia lebo 'ten náš už má kúpenú školskú tašku'. A tak sa dieťa do večera trápi s úlohami, ktoré mu nejdú, aj keď by radšej behal s kamarátmi po vonku. Prvý stupeň ako tak zvládne, no na druhom stupni prídu obrovské problémy s učením, zaostáva, je neurotické, má hromadu problémov, ktoré by vôbec nemuselo mať. Potom za mnou rodičia prídu, že ich dieťa v piatej-šiestej triede prepadáva, fajčí, túla sa, alebo je veľmi choré. Zásada znie: radšej vynechať prvý ročník, ako prepadnúť v piatom. Bohužiaľ nezrelých detí je u nás do prvej triedy zaraďovaných veľmi veľa."

Vyskytujú sa aj medzi prvákmi útoky na slabších žiakov?

"Momenty šikanovania začínajú fungovať už od prvého dňa, či už zo strany detí či učiteľa. Tí často žiakov motivujú negatívne, poznámkami, čiernymi bodmi, pokarhaniami. Táto stimulácia však funguje podľa mojich skúseností u dvoch zo sto detí, pričom na nezrelé dieťa nikdy nezaberie. Napomínané dieťa je potom osočované zo strany spolužiakov, čím uňho môžu nastať neurotické prejavy správania. Už spomínaná bolesť brucha, hlavy, ranné teploty, nutkavé močenie, zlé dýchanie, zajakávanie. Podobne poruchy správania, ktoré končia útekmi zo školy. S týmto sa už málokedy vysporiada sám rodič a treba sa obrátiť na odborníka."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.