len stále zoznamuje s atmosférou v reprezentačnom áčku Slovenska (bol to iba jeho druhý štart v prvej národnej garnitúre) však odviedol prácu, za ktorú sa hanbiť nemusel. I keď ani jeho suchoty v koncovke neobišli. Po zbabranom vystúpení mu nebolo veľmi do reči. Určite si v duchu želal, že keby to bolo možné, radšej by vymenil góly v zápase s Iránom, ktorý bol jeho premiérou v Adamcovej družine, za čo len jediný zásah proti Turkom.

"Bol to pre nás nešťastný zápas, mali sme dostatok šancí, no nepochodili sme. Futbal je však už raz taký, o tom sme sa presvedčili naposledy aj my." Tomáš sa vo finálnej fáze prejavil, hoci nie toľkokrát, koľko chcel. Streleckými pokusmi dal o sebe vedieť, sľubná bola aj akcia, ktorá zaváňala nebezpečnou dorážkou. Nevyšlo to. "Azda pol kroka bolo treba na to, aby som bol úspešný. Škoda. Keby sme dali jeden gól, verím, že by sme dokázali dať aj druhý. Teraz je ale už zbytočné o tom špekulovať." Inak meranie síl vyzerá v televízii a inak priamo na hracej ploche. Preto bolo zaujímavé vedieť, čo si o deji v Bratislave myslel tento hrotový hráč. "Nehrali sme zle, aj sa vyskytli nádejné pokusy v zakončení, ale podržal ich brankár. Súper bol viac spriaznený so šťastenou." V tomto momente sme ale Tomášovi pripomenuli známu pravdu, že šťastie sa prikloní neraz k tomu, kto je lepší, vyspelejší... "Hostia neboli určite kvalitnejší, ale efektívnejší."

Rodák z východu nepredpokladal, že pôjde na scénu od začiatku, nominácia v základnej jedenástke ho príjemne zaskočila. Nazdával sa, že keď už ide hrať, tak musí byť aktívny. V duchu sa vrátil k vystúpeniu s Iránom, kde hýril pohybom a dostával sa do streleckých príležitostí. Lenže kvalifikačný duel s nepomerne vyspelejším konkurentom priniesol iný scenár. "Do vyložených príležitostí sme sa dostávali oveľa menej, zložitejšie. Vzadu hrali totiž skúsení borci, rýchli, agresívni, ktorí nás neraz eliminovali." Slovenský reprezentant nepristúpil na nami navodenú hru, aby sa ohodnotil známkou v duchu školskej stupnice od 1 po 5. "Nechcem známkovať seba ani mužstvo, na to sú iní ľudia, to sa nepatrí, aby som sám seba hodnotil." Mali ste dobré pocity po skončení stretnutia odhliadnuc od smutného výsledku? "Nepočínal som si podľa svojich predstáv, nebolo to celkom ono, ale ako kolektív sme hrali vcelku dobre. Dúfal som, že sa častejšie dostanem k ohrozeniu tureckej brány. Pravda, je to vždy závislé aj od toho, aké lopty dostane útočník. Viem však, že i spoluhráči mali ťažký život. Do prestávky som nedostal veľa potrebných prihrávok, po prestávke sa to trochu zlepšilo. Na druhej strane - boli sme v útoku dobre strážení, takže nebolo jednoduché vysunúť nás, uvoľniť. Mimochodom, zo spoluhráčov som si dobre rozumel aj s Némethom aj s Vittekom" Ako po každom neúspešnom rezultáte, tak aj po tomto sa rozvírila búrlivá diskusia o taktike, zložení mužstva. I na Slovensku je veľa "trénerov", ktorí "vedia" viac než tí, čo sú za to platení. Stanovisko T. Oravca? "Trénerovi Adamcovi by som nič nevyčítal. Turecko nás ničím nezaskočilo. Gól sme dostali po vlastnej chybe, našimi zaváhaniami sme ho dostali na koňa." Povedané tenisovou terminológiou, urobili sme vynútené chyby. "Niekedy aj nevynútené."

Tri body z tohto súboja by nás držali nad hladinou. Už sme sa však utopili. Aspoň v tabuľke, hoci z pohľadu futbalu si nič také nemožno pripúšťať. Treba sa mobilizovať na ďalší súboj. Dá sa to okamžite, alebo treba pár hodín na strávenie sklamania? "Nazdávam sa, že naše hecovanie by nemalo trvať dlho a už by sme mali byť dobre nabudení na stredajší zápas s Moldavskom. Treba vyhrať a aspoň tak zabudnúť na to, čo sa udialo v sobotu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.