justičnej stráže, odvádzajú jej muža s putami na rukách. Šokovalo ju to, pretože na verejné zasadanie Krajského súdu v Košiciach prišli pekne spolu a nepredpokladala, že jej manžel sa s ňou už domov nevráti. Odvolací súd však spečatil verdikt Okresného súdu Košice I zo septembra lanského roka, ktorým bol František H. odsúdený na 9 a pol roka nepodmienečne. Po ňom nasledoval príkaz na jeho zadržanie a priamo z pojednávacej siene putoval do výkonu trestu…

Tento muž bol jedným z ôsmich Košičanov obžalovaných z trestného činu lúpeže v jednočinnom súbehu s porušovaním domovej slobody, ktorého sa

dopustili v spolupáchateľstve. Ide o kauzu spred šiestich rokov, v ktorej padlo už niekoľko verdiktov, pričom posledný, právoplatný, vyriekol senát krajského súdu v piatok. Pre pripomenutie uvedieme, že v septembri 1995, keď došlo k spáchaniu uvedeného činu, mal najmladší z obžalovaných 16 a najstarší 41 rokov. Okolo 2.30 hod., keď väčšina Košičanov spala, sa dvaja mladiství a ich starší parťáci, rozhodli navštíviť majiteľa domu na Jiskrovej ulici. Preskočili plot a prešli cez dvor k pivničnému okienku. Spoločnými silami odstránili kovovú mrežu, vošli do pivnice a z nej sa dostali do domu, presnejšie do izby, kde spal Andrej R.

"Moju posteľ obstúpili štyria. Traja mali v rukách nožíky a jeden železnú tyč. Chceli odo mňa peniaze a cennosti, ktoré mám. Vyhrážali sa mi, že ak im ich nedám, tak ma zabijú, že mi podpália dom… Nemal som na výber, lebo kým ma oni takto zastrašovali, ďalší mi prehľadávali dom," opísal návštevu nikým nepozvaných nočných návštevníkov dôchodca. Ako povedal, musel im vydať 20 800 korún, ale prišiel aj o pečatný prsteň s monogramom "AR", o nástenné hodiny, autorádio a dve vázy, ktoré pri prehľadávaní izby rozbili. Takmer 35-.tisícová škoda, bola však zanedbateľná v porovnaní so strachom, ktorý v tú noc prežil. Obžalovaní sa k spáchaniu uvedeného činu nepriznali. Kým jedni svoju účasť na nočnom prepade úplne popierali, druhí tvrdili, že tam išli kradnúť železný šrot, ktorého mal Andrej R. plný dvor. Podľa tejto verzie, domáci ich prekvapil práve pri ´premiestňovaní´ železného šrotu a začal po nich strieľať. Začali utekať…

"V rukách Andreja R. som zbadal niečo dlhé, podobné puške… Stál som pri plote, keď som pocítil bolesť na pere. Brok mi doslova vypadol z fúzov," tvrdil Štefan H. Okrem neho mal majiteľ domu zraniť výstrelom aj Arpáda Ž. a Mareka M. Prvý mal poškrabané kolen, druhý ucho. "Je to klamstvo, čo tu hovoria. Prepadli ma v spánku, nemal som čas sa brániť a okrem toho, ja ani žiadnu zbraň nemám a nikdy som nemal." Ako sa v priebehu dokazovania pred súdom ukázalo, podľa znalcov z odboru zdravotníctva, poranenia, ktorými rgumentovali obžalovaní, mohli byť spôsobené klincom, drôtom, konárom, ale nie brokom. Navyše, zo spáchania lúpeže usvedčoval svojich kumpánv i 16-ročný Bartolomej, ktorý podrobne opísal celý priebeh nočnej návštevy u pána R. Na jednom z mnohých pojednávaní sice zmenil výpoveď a tvrdil, že všetko si len vymyslel, lebo vyšetrovateľ na neho robil nátlak. "Nikdy som sa mu nevyhrážal. Bez toho, aby som sa ho na to pýtal, začal rozprávať o zlatom prsteni s monogramom. Opísal ho tak, že bolo jasné, že ho musel vidieť. A takisto opísal ako vnikli do domu pána R., i to, čo tam robili," uviedol pred súdom vyšetrovateľ. Zdôraznil pritom, že pri výsluchu mladistvého Bartolomeja bol vždy prítomný jeden z jeho rodičov.

Obžalovaní sa však nevzdávali. Keď zistili, že im nepomôže ani zmena Bertovej výpovede, jeden z nich vyrukoval s tým, že mladý na mieste činu vôbec nebol. "Nastrčil ho namiesto seba jeho otec. Zatajili sme ho, lebo má 9 detí, ale keď máme my sedieť v base, nech bude potrestaný aj on," snažil sa zmariť záver pojednávania, Róbert H. Vierohodnosť Bartolomejovej výpovede skúmali znalci z odvetvia psychológie a psychiatrie. Tí dspeli k záveru, že vzhľadom k jeho mentálnej úrovni, nie je možné, aby si dianie v dome, vykonštruoval… Mládenci a muži na trestnej lavici sa tiež snažili spochybniť vierohodnosť výpovede Andreja R. Poukazovali na to, že starý pán bol v minulosti liečený na psychiatrii. Obhajovali sa aj tým, že kvôli krádežiam železnému šrotu z jeho dvora, mali s ním nezhody už aj predtým a že je na nich nahnevaný. Psychiatrické vyšetrenie pána R. však tento argument obžalovaných nepotvrdilo.

Keď prišli na rad záverečné reči, prokurátor zotrval na obžalobe a obhajcovia žiadali, aby súd uznal ich mandantov vinnými nie z lúpeže, ale z trestného činu krádeže a porušovania domovej slobody, resp., aby niektorých z nich oslobodil. "Hovor! Hovor! Čo čušíš? Mám päť detí. Pôjdeme kvôli tebe zadarmo sedieť? Nestačí ti, že pre teba sme už dva roky vo väzbe? Ty…", zniesla sa spŕška nadávok na hlavu mladistvého Bartolomeja, ktorý v záverečnej reči neprehovoril a neočistil od viny spoluobžalovaných, ako to od neho očakávali. Tieto slová odzneli na pojednávaní v januári 1998, tesne pred vynesením prvého verdiktu, ktorým boli obžalovaní uznaní vinnými z lúpeže a porušovania domovej slobody. Na základe ich odvolaní krajský súd rozsudok zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania.

Ďalší verdikt súdu uzrel svetlo sveta o dva roky neskôr. Okrem toho, že obžalovaní boli o čosi starší, že sa dostali z väzby na slobodu, no niektorí i späť za mreže, ibaže už kvôli inej trestnej činnosti, ktorej sa stihli medzitým dopustiť, sa nič iné nezmenilo. Senát Okresného súdu Košice I ich uznal vinnými z trestného činu lúpeže v jednočinnom súbehu s porušovaním domovej slobody. S prihliadnutím na ich aktivitu pri lúpeži a registre trestov, im vymeral nasledovné tresty: mladistvému Bartolomejovi 24 mesiacov s podmienečným odkladom na tri roky, Arpádovi Ž. a Bartolomejovi B. po 5 rokov, Štefanovi H. a Róbertovi H. po 7 rokov, o pol roka viac dostal Marek H. a František H., ktorý mal na svojom konte aj inú lúpež, naparil 9 a pol roka. Mladistvého Mareka M., ktorý sa zdržiaval na neznámom mieste, vylúčil súd na samostatné konanie.

Aj proti tomuto rozsudku sa odvolali nielen obžalovaní, ale aj prokurátor, ktorý žiadal súd, aby vzhľadom na predchádzajúcu násilnú trestnú činnosť Štefana H. a Róberta H. uznal obidvoch vinnými ako obzvlášť nebezpečných recidivistov. Odvolací súd však po dôkladnom preskúmaní všetkých dôkazov svedčiacich v prospech i neprospech obžalovaných dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne. Rozsudok je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.