scénografovi Ivanovi Hudákovi, ktorý sa na ňom podieľal.
Absolvent scénografie na VŠMU za svoj krátky život, zomrel 32-ročný, stačil vytvoriť veľa pozoruhodných divadelných projektov na Slovensku v Čechách aj v Poľsku. Najčasteješie spolupracoval režisérmi Ondrejom Spišákom, Vladimírom Strniskom, Karolom Spišákom, alebo Antonom Šulíkom. Jeho najväčším vzorom a dobrým priateľom bol scénograf Fero Lipták.
Priviezť do Košíc adaptáciu Homérovej Odyssey s poľským divadlom a v réžii Ondreja Spišáka sa rozhodol Ivanov otec, rovnako scénograf Štefan Hudák. Aby sa takto mohli diváci stretnúť nielen s dielom syna, ale zároveň mohli vidieť predstavenie, ktoré obišlo kus sveta a zožalo niekoľko medzinárodných ocenení a pochvalné kritiky. "Ivana som videl v noci ako maľoval plagát na Odyysea. Ráno ho odovzadal a šiel do nemocnice. Už sa nevrátil. Na tomto predstavení urobil pekný kus roboty. Potom si prešiel svoju Odysseu, ktorá trvala sto dní a zabalil to - navždy," rozhovoril sa včera Štefan Hudák.
Priblížiš Teatr lalky?
"Po prvý raz som sa s týmto súborom stretol v marci v Nitre na divadelnej prehliadke krajím V4. Hrali tu práve Odyssea. V medzinárodnej konkurencii vtedy jednoznačne zarezonovali. A bolo to dojímavé stretnutie s prácou môjho syna. Zhodou okolností poslednou, ktorú urobil. Hneď som sa rozhodol, že musím toto predstavenie priniesť do Košíc. Nazdávam sa totiž, že divák nebude ukrátený o dobrý zážitok. Naopak, ide o inscenáciu s ktorou prešli kus sveta, nabitú nápadmi a obrazmi, že aj tunajší tvorcovia by si mohli z nich načerpať podnety. Ale nielen oni, na svoje si prídu diváci od 5 do 100 rokov. Homérova Odyssea už sama o sebe ponúka množstvo zaujímavých situácií, ktoré zažije hlavný hrdina na ceste z Tróje do Itaky. Režisér Ondrej Spišák sa v nej pohráva s proporciami bábok a živých hercov. je to neobyčajne živé a akčné divadlo. Vôbec nehrozí jazyková bariéra. S minimálnymi prostredkami sú tam dosiahnuté krásne veci."
Pracoval Ivan niekedy aj v košickom divadle?
"Tam som mu vyfúkol prácu ja. Iba ako študent pôsobil v amatérskom Malom divadelnom štúdiu, s ktorým som v začiatkoch spolupracoval aj ja. Raz tu hosťovalo v Thálii divadlo z Komárna s inscenáciou Tóthovci. Kruh sa teda uzavrel a posledné predstavenie uvedú tamže."
Pomohol ti niekto pri organizácii ?
"Všetko som robil na vlastné tričko. Pomohli ptiatelia. Prichýlila nás Darina Poldaufová v divadle Thália. Je to technicky pomerne náročné, lebo je tam aj veľa čierneho divadla. Podarilo sa nám vtesnať do zájazdovej šnúry súboru, keďže v týchto dňoch prídu do Nitry a odtiaľ vyrážajú do Zagrebu na medzinárodný festival. Cestou späť sa zastavia v Košiciach a zaktra zahrajú o 19. hodine v Thálii."
Nepomohli nijakí sponzori?
"Žiadnych som neoslovil. Mám na krku ubytovanie pre 25 ľudí. Stal som sa na chvíľu z núdze manažérom, ale o peniaze mi nejde. Ide to všetko na oltár môjho syna. Utorkové predstavenie Odyssey dom naplánoval presne na deň jeho smrti. Tá inscenácia má pre mňa umelecko-osobnú hodnotu. Minule ma zastavili susedia, pýtali sa: Bude výročie Ivanovej smrti, nechcete mu usporiadať zádušnú omšu? Ja som mu ju už vlastne uporiadal, takú akú treba. Dúfam, že neostane prázdne hľadisko. Vítaný je každý, aj ten, čo môjho syna nepoznal ale obľubuje dobré divadlo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
