dcére. V jednom z týchto faxov, ktorý bol doručený aj do našej redakcie stálo, že dekan sfalšoval výkaz o štúdiu pre svoju dcéru. Fax mal hlavičku Britskej ambasády. Priamo na britskom veľvyslanectve nám vtedy potvrdili, že celý fax je iba podvrh a údaje v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde.
Ďalej sme sa dozvedeli o ďalších faxoch, tentoraz namierených priamo proti dcére Milana Tureka, tohto času študujúcej vo Veľkej Británii. Anonym sa jej vyhrážal smrťou, stálo v ňom, že v škole (kde študuje) vybuchne bomba. Takýchto anonymov bolo podľa našich zistení viac, okrem toho ktosi vypisoval ďalšie faxy, kde stálo, že dekanova dcéra dlhuje niekomu peniaze a podobne, dva anonymné faxy sa ušlo i našej redakcii.
Stanovisko dekana Tureka k tejto kauze bolo takéto: „Nemienim reagovať na anonymy, ale reagujem preto, že je ohrozený život mojej dcéry. Sú to vyhrážky o zabití, o explózii školy, na ktorej momentálne vo Veľkej Británii študuje. Dcéra má na dva roky prerušené štúdium na jednej z fakúlt Prešovskej univerzity z dôvodu štúdia jazyka. Uvedené dôvody, ako aj snaha o moju diskreditáciu a spolu s tým aj fakulty a celej PU s pravdepodobnou tendenciou vyvolania nejakej aféry ma vedú k tomu, aby som podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa."
Iný názor má Branislav M., bývalý priateľ dekanovej dcéry a v súčasnosti obvinený z posielania faxov. Ako nám povedal, on ani jeden zo spomínaných anonymných faxov nenapísal a neposielal. Ako podotkol, zistilo sa, že faxy boli údajne odoslané z Veľkej Británie. Zato však tvrdí, že na dcéru Milana Tureka bol „vo Veľkej Británii už dvakrát vystavený deportačný príkaz. Prvý, zo dňa 22. marca 2001 pod referenčným číslom SP/01/3364, vydaný emigračným úradom (UK Immigration service - Status Park Enforcement Section), Status 3, Status Park, Nobel Drive, Harlington, Middx UB3 5EY, telefón 020 8745 2462, fax 020 8745 2474, podľa paragrafu 2, odstavca 10 emigračného zákona Veľkej Británie. Druhý, na deň 23. júla 2001, airport Heathrow terminal 2, telefón 02087456850."
Podľa B. M. sa dcéra dekana Tureka voči druhému deportačnému príkazu, ktorý - ako uvádza - potvrdilo aj rozhodnutie emigračného súdu, odvolala. „Ako dôvod uviedla, že ju chcem zabiť, že som ju psychicky týral a posielam anonymné výhražné faxy. Z môjho pohľadu je to buď duševná porucha D. T. alebo obratný ťah emigračného právnika, ktorý chce zachrániť jej nešťastnú situáciu." Ako dodáva, spis má „referenčné číslo TN2 136 096, telefón 00442087456850".
Branislav M. zároveň položil niekoľko otázok. Pýta sa, ako môže dotyčná osoba študovať vo Veľkej Británii, keď z nej bola deportovaná, ďalej či o tom je otec vie a ak áno, preto to utajuje. Taktiež sa pýta, akými študentskými indexami disponovala pri opätovnom žiadaní o víza...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
