Ing. BERNADETTA KRKOŠKOVÁ, CSc.,
Výskumný ústav potravinársky, Bratislava
Výživa ľudí je vo všeobecnosti determinovaná ich
zvyklosťami, ročným obdobím, ponukou požívatín, príjmami, chuťou, svetonázorom a ďalšími sociálnymi i ekonomickými podmienkami, v súčasnosti do veľkej miery aj reklamou a antireklamou.
Pod pojmom racionálna výživa si predstavujeme optimálny kvantitatívny a kvalitatívny príjem požívatín na optimálne krytie metabolických procesov organizmu v závislosti od jeho veku, pohlavia, vykonávanej práce, zdravia a fyziologického stavu, v primeraných spoločenských a ekonomických podmienkach.
Správna výživa je významnou zložkou životosprávy. Dnes sa všeobecne uznáva, že má veľký podiel na odolnosti organizmu voči chorobám, ovplyvňuje dĺžku života človeka, pocit celkovej sviežosti a jeho výkon.
V prípade detí a mládeže je stravovaniu potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. Výživa u nich neslúži totiž len na uhradenie potreby energie, obnovu buniek a tkanív, ale predovšetkým zabezpečuje zdravý rast a vývoj.
Podľa vyjadrenia odborníkov správna výživa slúži:
- bazálnemu metabolizmu, teda základnej látkovej premene, ktorá zodpovedá množstvu energie potrebnej na zabezpečenie činnosti buniek orgánov aj systémov a závisí od stupňa vývoja organizmu,
- na zabezpečenie rastu, ktorý prebieha v rôznych vekových stupňoch rozličnou intenzitou (rast je najintenzívnejší v prvých rokoch života, potom postupne jeho intenzita klesá a v období pohlavného dospievania dochádza znova k urýchlenému rastu),
- svalovej práci a udržiavaniu telesnej teploty, pričom
množstvo energie zodpovedá intenzite svalovej práce a teplote prostredia.
Správny vývoj mladej generácie
Aby sa výživou zabezpečil správny vývoj mladej generácie i správne fungovanie rastúceho organizmu, nesmie sa stravou iba pokrývať energetická potreba, ale musí obsahovať všetky látky potrebné na vývoj a rast organizmu. Dnešné poznatky vedy o výžive človeka umožňujú formulovať potrebu výživy prostredníctvom jej
dostatočne známych faktorov vo forme odporúčaných výživových dávok (OVD) pre jednotlivé skupiny obyvateľstva. Tieto stanovujú dennú potrebu energie, základných živín (prípadne tiež ich štruktúru), vybraných vitamínov, minerálnych látok a stopových
prvkov. Pri ich konštrukcii sa zohľadňujú ako základné kritériá: vek, pohlavie, charakter činnosti i fyziologické osobitosti.
Prihliada sa tiež na najnovšie poznatky o výžive, spotrebiteľské zvyklosti, sortiment a kvalitu potravín, ako aj na novo sa vytvárajúce stravovacie aktivity (spoločné stravovanie, netradičné potraviny, nové polotovary, mrazené pokrmy a podobne).
V priamej nadväznosti na OVD sú vypracované dávky odporúčanej spotreby potravín. Nové OVD z roku 1997 sú vypracované pre 29 fyziologických skupín, z toho 11 skupín pre deti a dospievajúcu mládež a 18 skupín pre dospelých s kategorizáciou podľa veku, charakteru práce a osobitosti fyziologického stavu.
Biologická hodnota stravy je reprezentovaná obsahom
bielkovín, najmä bielkovín mlieka, a mliečnych výrobkov, vajec a mäsa, ale aj bielkovín rastlinných z cereálií a strukovín. Ďalej sú to tuky, predovšetkým rastlinného pôvodu a fortifikované vitamínmi, ale aj maslo, ktoré je zdrojom ľahko stráviteľných
nižších mastných kyselín a vitamínov rozpustných v tukoch.
Dodržiavať pravidelnosť príjmu potravy
Nemenej dôležitá je aj sacharidická zložka stravy, ktorej súčasťou je výživovo i fyziologicky dôležitý komponent - vláknina. Biologická hodnota komplexne zahrňuje aj ostatné súčasti potravín ako vitamíny a nerastné látky. Pri stravovaní detí a dorastu nestačí dodržať len energetickú a biologickú hodnotu stravy, ale na jej optimálne využitie má rozhodujúci vplyv aj režim stravovania, respektíve rozvrh príjmu stravy v priebehu dňa. Dôležité je dodržať pravidelnosť príjmu jednotlivých jedál počas dňa a zabezpečiť správny pitný režim. Raňajky by mali predstavovať 20 až 25 %
celkovej dennej dávky a desiata okolo 10 %. Obed by mal dosahovať 30 až 35 % dennej dávky a večera, podobne ako raňajky, 20 až 25 %. Olovrant má tvoriť asi 10 % dennej stravy. Obed sa v súčasnosti konzumuje predovšetkým v zariadeniach spoločného stravovania a uvedený odporučený podiel prijatej celodennej dávky
stravy sa obvykle dodržiava. Večera sa obyčajne konzumuje ako spoločné jedlo rodiny a niekedy predstavuje až 50 % prijatej celodennej energetickej dávky.
Na zlepšenie súčasného štandardu výživy obyvateľstva SR bol prijatý Program ozdravenia výživy. Jeho dôležitou súčasťou je podpora vhodného stravovania detí a mládeže. Ako nástroje tohto pôsobenia sa uvádzajú:
- rozvoj školského stravovania,
- podpora zvýšeného príjmu mlieka,
- správny pitný režim detí.
V rámci rozvoja školského stravovania sa bude podporovať dostupnosť školského stravovania a malo by sa zabrániť rušeniu stravovacích zariadení. Tento systém spoločného stravovania by sa mal zatraktívniť vhodnou skladbou stravy, vzorovými jedálnymi lístkami aktualizovanými podľa vekových skupín a vyhovujúcejším
podávaním jedál v školských jedálňach. Na zvýšenie príjmu mlieka sa bude podporovať rozšírenie sortimentu a dostupnosť mliečnych výrobkov. Uvažuje sa tiež o obnovení mliečnej desiaty v školách.
Autor: KINÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
