štúdií a cudzích jazykov Prešovskej univerzity (PU), aby nám prezradil novinky z antropologickej kuchyne.
Kde siahajú základy slovenskej antropológie?
Za posledných päťdesiat rokov bolo Slovensko dejiskom mnohých antropologických kongresov a sympózií s medzinárodnou účasťou. Jej tradície vychádzajú z českej antropológie profesora Valšíka, Matějku a Hrdličku. Tento vývoj nenarušil ani vznik samostatného Slovenska. S kolegami z Čiech sa stretávame naďalej a to prináša obom stranám významné úspechy.
Čo považujete za hlavnú úlohu antropológie v súčasnosti?
Antropológia skúma človeka prevážne zdravého a objektom jej záujmu je proband. V medicíne je to pacient. Zaoberá sa výskumom rastu a vývinu detí, vypracováva rastové normy pre pediatrov. PU má Ústav národnostných štúdií a laboratóriá molekulárnej antropológie, kde riešime celoeurópske úlohy. Sú to otázky etnogenézy, rastu a vývinu zdravotných špecifík rómskeho etnika. Ukazuje sa, že nemožeme posudzovať rómske deti podľa noriem pre ostatné populácie. Musíme pre nich vypracovať iné tabuľky rastu. Navrhli sme iné limity nízkej pôrodnej hmotnosti, ktorá je pre našu populáciu 2 500 gramov. Pod túto hmotnosť je dieťa považované za nedonosené. Spravidla ide na nedonosenecké oddelenie. Pobyt v nemocnici sa tým predražuje, lebo deň v ňom stojí až 10-tisíc korún. Rómske deti si však nevyžadujú takúto opateru. Po vyšetrení rómskych a nerómských detí sme vypočítali ich pôrodnu hmotnosť a z nej limit nízkej pôrodnosti. Pri hodnotení ho mali len 2 percenta nerómskej populácie, zato bol štvornásobne vyšší u rómskej, aj keď sa nám deti zdali klinicky zrelé, bez potreby zvýšenej starostlivosti.
Rómska populácia skrýva ešte veľa záhad. Ktorá oblasť je najviac zahalená tajomstvom?
Zaujímavé sú výsledky výskumu pohlavného dospievania rómskej mládeže. Zistili sme, že rómske deti zaostávajú v pohlavnom dospievaní za nerómskymi, čo je v rozpore so všeobecnou domnienkou. Rómske dievčatá majú neskoršie prvú menštruáciu ako ostatné deti. Na druhej strane, keď sme zisťovali hladinu hormónov, vychádzali nám u nich vyššie ukazovatele.
Hovorili ste o spolupráci s českými kolegami. V akej oblasti?
PU spolupracuje s pražskou Univerzitou Karlovou na objasnení etnogenézy Rómov, čiže ich pôvodu. Rómovia nemajú vlastné písmo ani písanú históriu. O ich pôvode vzniklo veľa legiend. Jedna hovorí, že prišli do Európy z Egypta. Od toho je aj ich pomenovanie gypsy. Nie je to však pravda, tu došlo k zámene. Oni pochádzajú z Grécka. Je tam pahorok, ktorý domorodci nazývajú Malý Egypt. Tam pôvodne žili. Keď prišli do strednej Európy, rozšírilo sa, že pochádzajú z Egypta. Údaje o ich pôvode chýbajú stále. Preto sa ich snažíme získať metódou molekulárnej genetiky. Sledujeme frekvencie krvných, sérových enzýmov a DNA. Chceme ich doplniť a porovnať s výskumom v Indii. Zatiaľ však nemáme povolenie od indických orgánov.
Zložité výskumy, akými nepochybne sú aj vaše, vyžadujú financie. Skade ich získavate?
Sme podobne ako ostatné vedné odbory financovaní z grantov a vedeckými nadáciami. Boli sme dotovaní z projektu EÚ PECOS, ktorý sa zaoberal biologickou históriou Európy. Naše výskumy majú aplikačný charakter. Uplatňujú sa v priemysle alebo v kriminalistike. V minulom roku, i tento rok, sme svoje výsledky prezentovali poslancom Európskeho parlamentu. Držíme sa filozofie, že zmysluplné projekty majú na Slovensku podporu. Tu vidíme cestu ďalšieho napredovania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
