horšia, liečenie vôbec nepomáhalo a ja som už začalo pomýšľať na najhoršie. Vtedy mi ktosi poradil obrátiť sa na známu bylinkárku. Dala mi čaj a na moje prekvapenie som sa začala cítiť lepšie. Odvtedy som ostala bylinkám verná, čoraz viac prenikala do ich sveta, rozširovala svoje poznávanie a úspešne sa liečila," vyznáva sa čitateľom v knihe Babkine bylinky spoluautorka Aurélia Dugasová.
Žiaľ, už nie je medzi nami, ale jej syn, známy fotograf Dionýz Dugas a zároveň spoluautor čarovnej knihy sa s nami podelil o spomienky na mamičku. Nevynechal ani ľudské príbehy, ktoré mu ostali v pamäti, veď s vďačnosťou ľudí, ktorým pani Aurélia pomohla sa stretáva dodnes. Priznal, že pred mnohými rokmi si v rodine tak-trochu aj robili žarty, ale keď usilovne študovala vtedy dostupnú literatúru a čoraz intenzívnejšie poznávala ich silu, smiech sa zmenil na hlboký rešpekt. Dokonca mala jedno veľké želanie aby sa spojili najmodernejšie poznatky o medicíne s tradičnými bylinkárskymi skúsenosťami.
"Už ako chlapec som s ňou chodil zberať rastliny a keď ma začala zaujímať fotografia, často som hodiny trávil práve ich pozorovaním a fotením z rôznych uhlov. Nakoniec som začal mať tieto chvíle rád. Po rokoch som si uvedomil, že náš rodičovský dom je vždy plný cudzích ľudí, ktorí prichádzali za mojou mamou, akoby po poslednú záchranu. Prichádzali, až keď im lekári nevedeli pomôcť, ale mama nikdy nepopierala lekársku vedu. Verila však v mimoriadnu silu rastlín," rozhovoril sa Dino, ako ho volajú mnohí priatelia.
Spomenul napríklad istú staršiu pani, ktorej lekári chceli amputovať nohu nad kolenom. Inú možnosť liečenia nevideli. Pani Aurélia jej však poradila prikladať si na hnisajúce rany orechové listy a namiešala jej čaj. Zhruba po pol roku sa žena vyliečila aj bez amputácie. Často liečila nepríjemné ženské krvácanie, ktoré obyčajne končilo operáciou, pomohla donosiť a porodiť zdravé dieťa zúfalým matkám, vyliečila aj žalúdočnú nervozitu či detské hnačky. Vždy zdôrazňovala, že pri chrípke či zápaloch priedušiek viac pomôže bylinkový čaj, ako silné antibiotiká. Na druhej strane sa riadila heslom: "Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže." Odtiaľ pramenilo jej presvedčenie, že človek je sám tvorcom svojho zdravia, jeho udržiavateľom a niekedy aj ničiteľom. Keď ochorie má vo svojich rukách voľbu liečby, ale za svoje rozhodnutie musí niesť zodpovednosť sám.
Keď sme sa Dina opýtali, ako vlastne vznikol nápad vydať takýto vyčerpávajúci atlas liečivých bylín, doplnený informáciami o ich zbere a použití, vrátane osvedčených receptov, zamyslene, ale presvedčivo nám odpovedal. "Chcel som, aby tu po mame ostal malý pomníček. Jedného dňa som si uvedomil, že starne, nebude tu stále a ja si možno neskôr nebudem vedieť uvariť ani prieduškový čaj, ktorý mi vždy pomohol. Rozhodol som sa teda zapisovať mamine vedomosti a skúsenosti do jedného veľkého zošita. Dodnes ho mám. Vždy dlho zvažovala, ktoré z nich medzi tie "svoje" osvedčené zaradiť. Jej výber bol nakoniec praktický s rešpektovaním dostupnosti, ale aj skúseností. K poznámkam som potom priradil fotografie bylín a vtedy vznikol základ pre prvé spracovanie knižky."
Prvé vydanie vyšlo v roku 1994 a vtedy mala pani Aurélia 88 rokov. Ako v nej sama hovorí, svet byliniek je záľubou i vedou na niekoľko životov. Odovzdať vedomosti považovala za svoju povinnosť voči rastlinám, najmä za pomoc, ktorú dokážu vnímavým ľuďom dávať. Nezabudla tiež pripomenúť, že bylinky dávajú zdravie dvakrát. Keď za nimi chodíme do prírody a potom, keď ich doma používame.
V týchto dňoch je na pultoch kníhkupectiev nové vydanie Babkiných byliniek. Nájdete v nich nielen už známe recepty z inej literatúry, ale aj liečivé víno, mastičky, oleje, no predovšetkým množstvo dobrých rád, ktoré oceníme, až keď nám všedný život postaví do cesty prekážky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
