priaznivec a mecenáš - pán Pivovarnik. Tento človek by bol za Sláviu dal aj dušu a tak nečudo, že v Katolíckom kruhu sa hodovalo ako nikdy. Vo futbale, ako aj v ostatných loptových hrách, nikdy nejde o jednotlivca, vždy ide o kolektív. V spoločnosti športovcov nájdete ľudí všelijakého razenia a záleží vždy na tom, či sa nájde človek, ktorý to vie stmeliť. Práve o tomto začali pri posedení hovoriť tréner "Ďula" Grobár s pomocníkom a ešte hráčom Emilom Biharym. ŠK Slávia Prešov bola vtedy doslova mužstvom zlietavajúcich sa hráčov ako holuby. Títo dvaja za nášho súhlasu rozhodli, že počas školských prázdnin každú nedeľu odohráme nejaký priateľský futbalový zápas, aby aspoň cez prázdniny mohla byť spolu partia tých, ktorí obliekali ligový dres, ako aj mladé dorastenecké talenty. Pozvánok k odohratiu zápasov bolo veľmi mnoho, že sme všetkých ani nevedeli uspokojiť. Celá "banda" tak bola každú nedeľu spolu, a to viete, vždy sa niečo prihodilo, bolo veselo. A tam, kde je veselosť, je aj dobrá herná pohoda. Tieto zápasy obidvaja mohykáni nazvali Kudzeľové. Priblížim preto atmosféru z týchto zápasov, ktoré skončili vždy veľkým pohostením.
Prvý takýto zápas sme odohrali v Trebišove. Vtedajší tajomník Trebišova sa Michal Košara zabezpečil si k sebe "sponzora" v osobe pána Marcinaška, majiteľa reštaurácie na železničnej stanici. V Prešove nás nabalili do 7-miestnych taxíkov Tatra a išlo sa. Pred samotným zápasom Grobár s pánom Marcinaškom sa dohodli, že bude výborné pohostenie "kedz dotrimece slovo že nám nekopnece vecej goloch jak šejsc a potim budzece na hoscinu u mne spominac do šmerci". Stále si na jeden okamih zo zápasu spomeniem. Ihrisko v Trebišove bolo ohradené drúkmi, na ktorých sa opierali diváci a pri polovici stáli dvaja starší páni. Kopali sme trestný kop, Kuchár napálil a trafil vrchný roh - gól. Rozhodca ho neuznal a dal ho opakovať. Vtedy to isté urobil Jozef Karel - napálil do opačného rohu bránky a zas bol gól. Vtedy jeden z pánov (stál som blízko nich) hovorí tomu druhému: "Ta ši Janču vidzel toto? To barz mudri rozhodca. Un znal, že oni vtedy kopňu gola kedy chcu. Zato dal opakovac, bo un je náš a chcel, že bi sme vecej vidzeli. Ta to švetovi muderec". Zápas skončil naším víťazstvom 6:0 a bola veľká hostina, keď tu počujeme rozhovor Grobára s pánom hostiteľom: "Ta znace pán Marcinaško, vy taký príma človek pujdzece z nami do Krakowa." To sme ani my nevedeli, že sa niečo také pripravuje. Opustili sme Trebišov a Grobár prikázal taxikárom zastaviť v Sečovciach pri reštaurácii Grand. Grobár objednal fľaše vína a sódovky a keď už nálada stúpla, vykľulo sa šidlo z vreca. Nikdy pri sebe nemal viac ako 50 slovenských korún a teraz tento prepych. Vtedy za rehotu jemu typickému hovoril Biharymu: "Emilku, co povíš na to, že ja na totu drahu Marcinaška do Krakowa zobral už i zálohu na cestu. Pijce kľudne bo toto šicko Vám placi Marcinaško!" Vtedy sme ešte nevedeli, že Grobár dodrží dané slovo. Zájazd sa uskutočnil (hrali sme proti vybranému mužstvu Krakowa), ktoré pod menom výberu reprezentovali nemeckí futbalisti.
Keď spomínam na tento jediný medzinárodný zápas v období rokov 1939-45, musím podotknúť, že naša výprava pozostávala s 12 hráčov a 18 členov doprovodu. Bol s nami aj náš trebišovský hostiteľ. Odohrali sme nádherný zápas pred asi 7 000 divákmi a rozišli sme sa s výsledkom 3:3, keď náš Kuchár nepremenil pokutový kop, čo sa mu v živote stalo prvý a poslednýkrát. Chválospevy na náš výkon nasledujúci deň v tlači nemali konca kraja, z nášho celku vyhlásili Paľa Steinera za najlepšieho hráča na ihrisku a veľkého ocenenia dostalo sa aj ľavej strane útoku Kuchár - Danko. Pri hodnotení vlastných hráčov medziiným napísali: Weiss sa snažil ale mal smolu, že mal proti sebe jedného z najlepších slovenských útočníkov na krídle 17-ročného Danka. To bola moja prvá pocta dosiahnutá mimo hraníc Slovenska. Domov sme sa vrátili v pohode. Nevedeli sme, že táto pohoda skoro uplynie a dostaneme sa do ligovej reality.
Vzhľadom na tento medzinárodný úspech klubového mužstva dostalo sa Prešovu aj uznanie v tom, že Prešovskej futbalovej župe bola daná možnosť zmerať si sily župného výberu s mužstvom Chorvátska B. Prvá Garnitúra prehrala v Záhrebe s Chorvátskom 1:6, zatiaľ čo župný výber Prešova porazil druhú garnitúru Chorvátska 3:2 (2:1). Z mužstva ŠK Slávia Prešov hrali za výber: Čája, Hladoník, Kardoš, Bihary, P. Steiner, J. Steiner, Kušnír, Karel Jozef, Kalapoš, Kuchár, Danko a za Solivar hrajúci Ervin Pavlovič. Góly strelili Kušnír 2 a Jozef Karel. Vyše 3 000 divákov bolo s úrovňou zápasu nadmieru spokojných a odmenilo domácich hráčov, ako aj hostí búrlivým potleskom.
Prvý a posledný zápas za medzinárodnej účasti bol za nami, ale liga, a k tomu ešte veľmi ťažká, pred nami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
