keď angažovali na ďalšiu sezónu útočníka Ľubomíra Pichoňského (na fotografii v popredí). Ide o známeho borca, ktorý toho na ľade preskákal neúrekom a jeho repertoár poznatkov môže byť kolektívu ŠKP veľmi nápomocný. Ľubo sa vrátil do Popradu po tom, čo skončil trojročné pôsobenie v Liptovskom Mikuláši.
"V Liptove som mal pokračovať ďalej, dokonca som bol aj ústne dohodnutý na angažmáne s pánom Škanderom, ale potom som sa dal do debaty s trénerom Popradu Jánom Šterbákom a zmenil som predstavy o ďalšej budúcnosti," rozhovoril sa tento rodák z Popradu. Naposledy hral za ŠKP v poslednom ročníku federálnej ligy 1992/93. Potom zamieril do zahraničia Francúzska. Najprv strávil sezónu v Nantes v najvyššej súťaži, neskôr sa ocitol na súpiske druholigového tímu Cholet. Tam hral tri roky. Po návrate na Slovensko bol ešte pred mikulášskou anabázou jeden ročník hráčom Martina. "Domov sa vraciam vlastne po ôsmich rokoch, to je dosť dlhá doba. Odvtedy sa v ŠKP všeličo zmenilo, ale predsa som objavil aj chlapcov, s ktorými som bol predtým v rovnakom drese Peťa Junasa, Mira Turana, vrátil sa tiež Martin Frank."
Je zaujímavé, že on, ktorý pričuchol k materiálnym i sociálnym výhodám na západe, sa rozhodol vymeniť lepší život za účinkovanie v iných reláciách na Slovensku. "Už ma to v cudzine nebavilo, bol som tam aj sám, kvôli rodine som si povedal, že treba zostať tu. Syn je vo veku, keď potrebuje otca, to dosť zavážilo." Ľubo rád spomína zo svojej kariéry na prvý ročník, ktorý strávil v L. Mikuláši. "Bola tam skvelá partia Marek Uram, Jano Plch, Roman Ryšánek, Pavel Kunstát, Paľo Valko. Išlo nám to. Dovolím si tvrdiť, že keby nás neboli administratívne odpísali v Košiciach neuznali nám gól v zápase play off išli by sme do finále. Potom sa mužstvo zmenilo a nálada už tiež nebola taká vynikajúca. "
Inak, zabŕdli sme aj do motívu, ktorý viedol Pichoňského k tomu, aby pred časom opustil rady Podtatrancov. "Nevyhnalo ma nič do sveta, bola v tom túžba spoznať niečo iné. V Poprade som bol odmalička, odohral za seniorov jedenásť sezón a preto som cítil nutkanie urobiť zmenu. Okrem toho sa vtedy vyskytli aj problémy, napríklad finančného rázu." Nedalo sa na túto poslednú repliku zareagovať, či momentálnu situáciu v klube nepovažuje tiež za neisté trasovisko? "Verím Tiborovi Turanovi." Na ilustráciu, pred odchodom do Francúzska Ľuboš nastupoval v jednej formácii s Arne Krotákom a Habartom Wittlingerom. Ani jeden z nich už na súpiske policajtov nefiguruje, hoci s prv menovaným sa minul po príchode iba o vlások. "Nikdy nezabudnem hlavne na obdobie, keď sme vyhrali prvú slovenskú ligu a postúpili sme do federálnej elity."
Ukázať sa po odmlke na dôverne známom štadióne chce aj kus odvahy, zdravého sebavedomia. "Verím si, že na to mám, aby som hral ešte extraligu. Chuti mám dosť a sám sebe hodlám dokázať, že to ešte viem." Tento ostrieľaný borec nevylučuje, že to bude aj jeho labutia pieseň, robí si trénerskú kvalifikáciu, onedlho bude mať dvojku. "Jeden starší hráč, ktorý je v Košiciach, povedal, že na odchod je čas stále. Počkám, ako dopadnú nastávajúce zápolenia." Aj napriek polámanému rebru prekypoval Pichoňský entuziazmom. Letnú drinu zvládol, rozhliadol sa okolo seba, keď mu bolo ťažko a zistil, že nie je sám, kto sa mocuje s nárokmi trénerov. V trojzáprahu mal v prípravných zápasoch vedľa seba Franka a Hvilu. "Poprad je zložitej situácii, lebo nastala obmena kádra, veľa kvalitných borcov odišlo. Príležitosť dostávajú mladší, mojím zámerom je, aby sme dosiahli také výsledky, ktoré by ľudí prilákali na tribúny a nemali sme problémy v súťaži." Ako pravý profesionál si uvedomuje, že naňho sa budú odborníci i fanúšikovia pozerať kritickejšími očami, čaká sa, že potiahne kolektív vzhľadom na absolvované sezóny. Hoci so šéfom klubu Tiborom Turanom sa dobre pozná, vie, že odstup hráč prezident musí byť v oficiálnych veciach a nijakú protekciu mať nemôže. Kamarátstvo zostane iba na súkromné rozhovory.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
