sviatku športujúcich študentov boli v slovenských dresoch aj traja volejbalisti VK PU Prešov - Stanislav Vartovník, Milan Gešperík a Martin Sopko. Aj oni si okrem športových zážitkov priniesli mnostvo zaujímavých postrehov z pre Stredoeurópana stále ešte exotickej Číny.
Slovenskí volejbalisti obsadili napokon jedenástu priečku, čo nebolo vzhľadom na ambície práve splnením cieľa. "Myslím, že sme mali aj na prvú šestku, ale po výrone členka prvého nahrávača Chochola sa dostal na tento dôležitý post Májek, ktorý ho nezvládol. Nahrávka bola našou najväčšou slabinou a odzrkadlilo sa to aj na výsledkoch a umiestnení," hodnotil 20-ročný prešovský odchovanec, smečiar Martin Sokpo.
Ten má za sebou skutočne bohaté volejbalové leto. Po účasti na juniorských majstrovstvách sveta v Poľsku pobudol pár dní doma a hneď sa presúval do Číny. "Priletel som o šiestej ráno dodatočne za ostatnými členmi výpravy a o pol dvanástej sme už hrali s Hong-Kongom. Aj vzhľadom na časový posun a únavu som sa dostal na ihrisko až v zápase s Nemeckom a od tretieho setu tohoto duelu som potom nastupoval pravidelne v základnej zostave." Aj ďalší dvaja Prešovčania patrili ku oporám tímu trénerov Tokára a Ortutaya, hoci Gešperík zápasil s nepríjemnými zdravotnými problémami.
Samozrejme, univerziáda nie je iba šport. Aj prešovské trio zažilo mimo ihrísk veľa zaujímavého. "Ako sme chodili po uliciach, maličkí Číňania nás brali ako exotických obrov, stále sa s nami chceli fotiť. Boli sme aj na svetoznámom čínskom múre a na trhu. To bol neuveriteľný chaos, každý tam vykrikoval a aj ten sortiment - korytnačky, hady a rôzne iné čudné veci, boli pre nás poriadne exotické," spomína M. Sopko. "Zarazila nás aj poriadna horúčava, neustále bolo okolo 35 stupňov. Inak, ľudia sú v Číne vcelku milí, priateľskí, prístupní debatám."
Svetoznáme meno má aj čínska kuchyňa, na tú však niektorí slovenskí akademickí volejbalisti nebudú mať príliš dobé spomienky. "Hneď prvý deň som chcel skúsiť na švédskych stoloch, ktoré sme mali k dispozícii, kvalitu tunajšej stravy. Nabral som si zo všetkého, ale akosi mi to nechutilo. Napríklad mäso bolo akési čudné, sladké. Dopadlo to napokon tak, že som prakticky celú univerziádu jedol chlieb so salámou," opisoval problémy so stravou M. Sopko. "Niektorí spoluhráči, Milan Gešperík a Tomáš Kmeť, doplatili na tunajšie podmienky poriadnymi hnačkami."
Svetová univerziáda bola pre Číňanov generálkou na olympijské hry 2008, ktoré Medzinárodný olympijský výbor napriek búrke nevôle pririekol totalitárnemu Pekingu. "Číňania skúšali všetko tak, ako bude na olympiáde. Teda ubytovanie, dopravu a ostatné náležitosti. V podstate všetko fungovalo, iba v doprave sa občas vyskytol chaos, keď nás jeden z množstva autobusov zaviezol niekam úplne inam, než mal." Veľa sa hovorí aj o prísnom policajnom systéme a rôznych obmedzeniach, ktoré Číňanov sprevádzajú každý deň. "Také čosi sme nazažili, nikto nás v ničom neobmedzoval. Prísny režim však vládol v univerziádnej dedine, kam sa bez identifikačnej karty nedostal nikto okrem športovcov. Keď za nami prišiel slovenský veľvyslanec, na bráne ho nechceli pustiť a tak mu museli narýchlo vybavovať príslušný preukaz," opisoval zaujímavé zážity Martin.
Napokon, ani cesta späť nebola prechádzkou ružovým sadom. "Leteli sme na linke Peking - Viedeň a chytili takú turbulenciu, že sme takmer vyvrátili obsah žalúdkov," už s úsmevom spomína Martin. Spolu s dvojicou Prešovských spoluhráčov mal po exotickej ceste len minimálny čas na odpočinok. Včera už zarezával v hale Prešovskej univerzity v príprave na blížiacu sa extraligu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
