septembra, taký je aj celý mesiac.

Predkovia sa držali poznania, že koľko mrazov býva pred sv. Václavom (28. 9.), toľko očakávali v máji budúceho roku, alebo ak padá v septembri veľa žaluďov, na Vianoce má byť veľa snehu a napokon, ak sú v septembri teplé noci, víno je sladké a veľmi liečivé, ak sú septembrové noci chladné a mrazivé, víno je kyslé a nechutné. A slovenské príslovie k tomu všetkému dodáva, že "za teplým septembrom ide chladný október". Doporučovalo sa, aby v tomto mesiaci ľudia jedli všetko, čo sa urodí a pili tiež všetko, čo pánboh požehnal. Treba vraj chodiť na oberačky, dožinky a hody a tam jesť a piť čo núkajú a brať, čo dajú.

Charakter jesenného obdobia je v storočnom kalendári zaznamenaný aj pri jednotlivých menách, ktoré sa viažu k tomu ktorému dňu. Napríklad Martina - 9.9. - "rýchle rastie kapusta", Jolana - 15. 9. - "lastovička ide svetom", Matúš - 21. 9. - "jesenná rovnodennosť", Zdenka - 23. 9. - "hruška, lipa, tratia lístie", Cyprián - 27. 9. - "komár hynie s muchou", Michal, Michaela - 29. 9. - "pochúťky z orechov".

Samozrejme, tak ako aj v ostatných mesiacoch, môže byť septembrové počasie vrtošivé. Tak tomu bolo i 3. septembra 1890, keď Prahu zasiahla veľká povodeň, ktorá strhla oblúk Karlovho mosta. V okolí Kolína zasa 14. 9. 1590 zaznamenali veľké zemettrasenie. Kuriozita sa odohrala neďaleko českého Fulneka 18. 9. 1625 - vojna vrán a kaviek. Bola vraj taká krvavá, že okolití sedliaci odvážali pobité vtáctvo vo vreciach na vozoch. Dovtedy takú udalosťnikde nepamätali. Do Európy v roku 1813 prišla zima so snehom a mrazmi už 29. septembra. Podľa záznamov v kronikách mrzlo až do konca februára. A nakoniec, v mimoriadne teplom septembri roku 1580 prešli koncom mesiaca niektorými krajinami Európy veľké búrky s ľadovcom.

Autor: mku

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.