Varšavy s hrou Odyseus. Úspešná inscenácia v réžii Ondreja Spišáka, bola totiž polslednou prácou jeho syna, rovnako scénografa Ivana Hudáka. Hoci sa spočiatku bál, že kapacitu divadla Thália zaplní ťažko, napokon hľadisko praskalo vo švíkoch.
Bez dychu sme sa nechali unášať poetikou, ktorá vskutku nepodcenila diváka, ani toho náročného. Od najmenších, až po nás odrastených, všetci sme pristúpili na hru, do ktorej vás vtiahli grécki bohovia. Ondrej Spišák príznačne použil čo najjednoduchšie prostriedky, obrovskú plachtu meniacu sa raz na Olymp, more, alebo hoci konský záprah boha Hermesa. Pôsobivé bolo čierne divadlo s fragmentami živých tiel, zhmotnených myšlienok krúžiacich okolo Homérovej hlavy. Scény bohov pohrávajúcich sa s niekoľkocentrimetrovými bábkami Odysea a jeho družiny v lodičke veľkosti detskej hračky boli zároveň metaforou, rovnako ako celé predstavenie popretkávané symbolikou, ktorú si pozorný divák odkrýval sám.
Scénografia dokonale podčiarkla zámer režiséra, nepopisujúc, ale provokujúc predstavivosť. Záverečný potlesk teda patril okrem hercov aj Ivanovi Hudákovi, ktorý zomrel presne rok pred utorkovým večerom na leukémiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
