zákona na vláde stavia do úplne inverzného svetla situáciu, ktorú sme tu mali pred mesiacom či dvomi.
Vtedy, po schválení "osmičky" a dlho potom, vec reformy verejnej správy vyhlasovali za zabitú temer do nohy všetci dôveryhodnejší kritici. SMK bola na "stopercentnom" odchode z vlády, Bugár vyzval Dzurindu k demisii, protikrízový výbor za skutočnú RVS hovoril o "definitívnom konci akýchkoľvek ilúzií o zmenách v SR", šéf ZMOS-u Sýkora "o sklamaní z vytvorenia 8 VÚC a z ponechania neprirodzených hraníc regiónov", Nižňanský odstúpil, pretože "to už nemá s pôvodnou koncepciou nič spoločné", Mikloš zložil gestorstvo, médiá boli zahltené novotvarmi ako "deforma" a "pro forma". Atď, atď, takého Tatára z OKS radšej ani nebudeme citovať.
Zrazu je všetko inak; "kompetenčák", ten istý, ktorý v prvých dvoch verziách rezorty totálne vykastrovali a vnútro dodalo v príšerne skomolenom tvare, je na tretí pokus, zbúchaný za dva týždne, prijateľný skoro pre všetkých. Vrátane KDH, SMK i ZMOS-u. Zázrak? Netušené rezervy slovenskej politiky? Či iba ďalšia éterická realita, ktorá sa v márny prach rozpustí ako tie predošlé?
Všetko je ešte možné, ale asi nie v súvislosti s týmto zákonom. Odobrenie ministrov SDĽ je silným signálom, že ide o centrálnu direktívu, ktorej sa poslanecký klub vzpierať nebude. Okrem toho je dosť pravdepodobná podpora "kompetenčáku" aj zo strany HZDS, ktoré hľadí v ústrety perspektíve výrazne si regionálnymi voľbami posilniť mocenské pozície. Skutočnosť, že koaličné strany tým splnia významnú časť svojho programu, by mala, zoči-voči mocenskému faktoru, vážiť v rozhodovaní HZDS podstatne menej. Skôr sa dožijeme toho, že zákon, temer zadupaný už do hliny beznádeje, prejde parlamentom ešte impozantnejším počtom hlasov ako územné celky (112).
Politicky môžeme konštatovať víťazstvo Mikuláša Dzurindu, ktorému - pokiaľ sa vyššie uvedený scenár naplní - buď do bodky (zatiaľ) vychádza stratégia, alebo mu začala pekelne ísť karta. SMK svoje hrozby nerealizovala a ak prejde "kompetenčák" a ďalšie tri zákony k RVS, na júlový debakel s "osmičkou" sa zabudne. Nie je celkom jasné, čím prinútil rezorty odovzdať na poslednú chvíľu tie kompetencie, na ktorých "sedeli" rok a pol. Podstatný je výsledok.
Zároveň však ešte otázny, čo sa týka samotného obsahu. Politická dohoda, v ktorú už nik nedúfal, je síce pekná vec, ku kvalite zákona však hovorí menej. SMK ho označuje za súladný s koncepciou, stanoviská tejto strany sú však už písané gilotínou, ktorú si sami nastavili nad hlavu (ak vyhlásia zákon za zlý, musia odísť z koalície a nepotrebujú na to už ani ďalšiu RR). U ďalších strán koalície ťažko očakávať, že by ich vecné nedostatky príliš rozhádzali. Prioritná je "dohoda", SDĽ by odmávala "kompetenčák" aj o dvoch paragrafoch.
Naozaj relevantné, spomedzi všetkých kladných, je takto iba čerstvé stanovisko ZMOS-u; ten považuje kompetenčný zákon za "podstatne pozitívnejší" ako predchádzajúce verzie a "v zásade za dostatočný podklad na uskutočnenie prenosu právomocí na obce a regióny". Súčasne však ZMOS upozorňuje, že v návrhu zostalo viacero nedostatkov. Niet priestoru Sýkorove pripomienky vymenúvať, zaujímavé však je, že sa miestami až okate prekrývajú s kritikou predchádzajúcich, tvrdo odmietnutých návrhov. Ešte väčšmi zaráža jeho spokojnosť s celkovou sumou prenášaných kompetencií - 12 miliárd Sk. To je iba nepatrné zvýšenie oproti minulej verzii (6 mld.), pričom v Nižňanského koncepcii je vyčíslenie až 56 mld. Stále obrovský rozdiel nie je podľa Sýkoru už kritický, keďže ak sa priráta ďalších 20 "školských" miliárd, prenášaných osobitne, je to "číslo, ktoré zodpovedá reálnym možnostiam na prenos v budúcom roku". Toto vyzerá na dosť výrazný ústupok.
Ten podtrhujú výrazne negatívne ohlasy z prostredia, ktoré už politicky nemôže nič ovplyvniť, teda ani získať či stratiť, práve preto sa asi vyjadruje aj slobodnejšie. Ešte v nedeľu nový vládny návrh odmietli dve menšie stavovské organizácie, Únia miest SR a Združenie miest a obcí SR, ďalej Stála konferencia občianskeho inštitútu i poslanecká skupina OKS (Tatár, Šebej, Osuský). A predovšetkým a v prvom rade exsplnomocnenec Viktor Nižňanský. Kardinálne dôvody - spomedzi viacerých - udali dva: Práve podstatne nižší objem prevádzaných právomocí a mlčanie zákona okolo ďalšej existencie okresných úradov. Tu však treba pripomenúť, že o osude týchto má rozhodnúť až ďalší, osobitný zákon, ktorý rozdelí tie pôsobnosti, ktoré si štátna správa zachová. Politicky podstatné je, že SDĽ sa viackrát vyslovila proti zrušeniu OÚ, odborne zase to, že - podľa x vyjadrení Nižňanského - ich ponechanie celý manéver predraží tak, že verejná správa bude komplexne nákladnejšia ako doteraz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
