sveta z roku 1985, sa pred necelými dvoma týždňami objavil v Humennom ako hlavný tréner reprezentácie ČR do 16 rokov. V spoločnej federálnej lige Čechov a Slovákov v 8090 rokoch chytal tento výborný gólman v drese Vítkovic, Dukly Jihlava a pražskej Sparty, kde často svojimi zákrokmi privádzal do zúfalstva súperových útočníkov. Tohto bývalého vynikajúceho brankára s povestným "knírom" sme stretli na recepcii hotela Chemes v Humennom a dohodli sme si schôdzku na Zimnom štadióne, kde nám napriek zaneprázdneniu ochotne odpovedal na naše zvedavé otázky.

Pán Šindel, hokeju ste zostali verný aj po ukončení aktívnej kariéry a presedlali ste na trénersku dráhu. Baví vás práca trénera a napĺňa vaše životné predstavy?

Áno, práca trénera ma baví. Pokračujem v tom, čo som celý doterajší život robil a čomu rozumiem.

Ste pomerne mladým trénerom s najvyššou trénerskou licenciou. Aké trénerske úspechy už mate za sebou?

Trénersku dráhu som odštartoval v Třebíči v juniorskej lige. Po roku som sa upísal funkcionárom Slávie Praha, kde som až doposiaľ. Momentálne trénujem juniorov "zošívaných", s ktorými som trikrát získal juniorský titul majstra ČR. Popritom vediem aj reprezentáciu našej krajiny do 16 rokov. Ešte dva roky sa chcem venovať tomuto kolektívu a dosiahnuť úspech na MS 18-ročných. Neskôr ako tréner by som chcel pôsobiť vo fínskej I. lige v celku Hammänlina.

Od mládežníckych reprezentácií je len na skok k A mužstvu…Práca trénera je rizikové povolanie. Raz ste hore, inokedy dole... Samozrejme, ako každý aj ja mám tie najvyššie ambície, ale v tomto povolaní sa nedá dopredu niečo plánovať.

Vráťme sa však k vašej hráčskej kariére. Koľko titulov majstra Československa ste získali? Aké úspechy ste dosiahli s reprezentáciou?

Dvakrát som bol majstrom federálnej ligy s Duklou Jihlava a raz s Vítkovicami. Štartoval som na piatich MS, dvakrát na OH a dvakrát na Kanadskom pohári. V roku 1985 som sa stal majstrom sveta a z olympiády v Sarajeve v roku 1984 mám striebornú medailu a tri bronzové medaily z majstrovstiev sveta.

Ktoré obdobie vašej aktívnej činnosti považujete za najvydarenejšie?

Mal som tri úspešné obdobia, na ktoré rád spomínam. Pôsobenie v Dukle Jihlava v rokoch 19831985, posledné dva roky v Sparte Praha v rokoch 1987 89 a nakoniec pôsobenie vo fínskej lige v celku Tappara Tampere, kde som v roku 1990 získal cenu pre najlepšieho hráča ligy, v roku 1991 som bol vyhlásený najlepším brankárom a o rok neskôr najužitočnejším hráčom. Boli to tri veľmi úspešné roky, ktoré som strávil vo Fínsku.

Ktoré zápasy, keby to bolo možné, by ste chceli vymazať zo svojej pamäti?

Určite zápas s Poľskom na MS v Moskve v roku 1986, v ktorom sme prehrali 1:2.

Pred ktorými útočníkmi v Československej lige ste mali najväčšie obavy, prípadne rešpekt?

V spoločnej lige bolo mnoho kvalitných a nepríjemných útočníkov. Z tých starších to bol L. Martinec, ktorý bol veľmi nevyspytateľný, P. Šťastný, ktorý vedel takmer všetko z hokejovej abecedy, a V. Lukáč, typický brejkový hráč. Z mladšej generácie bol veľmi nepríjemným hráčom V. Ružička a z tej nastupujúcej to bol P. Bondra.

V ktorom klube ste prežili svoje najkrajšie hokejové roky?

Už predtým som spomínal tri úspešné obdobia mojej hokejovej kariéry, medzi ktorými sa vyníma zisk titulu majstra Československa v roku 1981 s Vítkovicami.

Iste máte na Slovensku mnoho priateľov a bývalých spoluhráčov. Udržujete s niektorými z nich bližšie kontakty ešte aj teraz po rozdelení Československa?

Žeby sme sa navštevovali, tak to nie, ale keď sa stretneme pri rôznych hokejových akciách, tak sa srdečne porozprávame a po rozdelení by som povedal, že si máme ďaleko viac čo povedať ako predtým.

Spomeniete si na gól vo vašej sieti, ktorý vás ešte aj dodnes máta? Tých bolo viac (smiech), nikdy nezabudnem na gól vo finálovom zápase o majstra ligy medzi Spartou a Košicami, keď za stavu 4:3 pre Košice som nahral P. Sýkorovi rovno na hokejku a ten gólom do opustenej brány pečatil výsledok na 5:3 a tým vyhrali Košičania aj celú sériu 3:1 na zápasy. V reprezentácii nemôžem vymazať zo svojej pamäti gól v priateľskom zápase s Fínskom, keď fínsky obranca nahadzoval puk do nášho obranného pásma veľkou žabkou. Puk spadol pred bránu a skončil v sieti v opačnom rohu bránky, než som stál ja.

Váš životný zápas?

V životnej forme som odchytal zápas s USA na Olympijskom turnaji v Sarajeve v roku 1984, v ktorom sme porazil obhajcov olympijského zlata z Lake Placid 4:1.

Každý hokejista, ktorý niečo dokázal, sníva o kariére v NHL, vám sa však nepodarilo preraziť do najprestížnejšej súťaže sveta… Predovšetkým v tej dobe neboli vytvorené podmienky, aby sme mohli do NHL odísť, a emigrovať som nechcel. Keď sa brány do NHL pre našich hráčov otvorili, už som bol pristarý na najlepšiu súťaž sveta.

Ako bývalý vynikajúci brankár, môžete poradiť momentálnym slovenským brankárom reprezentácie radami, ktorých by sa mali držať, pretože náš hokej dopláca hlavne na absenciu kvalitných gólmanov.

My sme SZĽH ponúkli v tomto smere spoluprácu. Chceme robiť spoločné akcie pre brankárov. Záujem zo strany Slovákov tu je a v najbližšej dobe sa asi k tomu dopracujeme. Myslím si, že v budúcnosti sa táto spolupráca zintenzívni a prospeje hlavne vašim mužom a chlapcom. Máme prepracovaný systém výchovy brankárov, ktorý je na slušnej úrovni, čoho dôkazom sú aj výkony našich brankárov, či už v reprezentácii, alebo aj v NHL. Je to otázka komunikácie, aby sa spolupráca na tomto poli rozšírila aj o Slovensko. Plánujeme usporiadať spoločné akcie pre gólmanov Fínska, Švajčiarska, Slovenska a Čiech, ale stojí to všetko na financiách.

V čom to je, že naša brankárska škola jasne zaostáva za českou a my nemáme takých kvalitných brankárov ako vy?

Je to hlavne v samotnej domácej súťaži. Slovensko v hokeji utrpelo tým, že sme sa rozdelili. Na Slovensku je síce niekoľko kvalitných mužstiev, ale špička je príliš úzka. Naproti tomu u nás je viac kvalitných mužstiev. Brankári na Slovensku potrebujú chytať viac kvalitných duelov, v ktorých by rástla ich výkonnosť. Samozrejmosťou by mal byť v každom klube tréner brankárov a prepracovaný systém výchovy, lebo ináč sa veľmi ťažko v tomto smere pohnete z miesta.

Zdá sa, že jablko nepadlo ďaleko od stromu v prípade vášho syna, ktorý je kapitánom reprezentácie ČR do 16 rokov. Avšak on góly strieľa ako útočník, vy ste sa snažili im zabraňovať…

V tomto smere, na akom poste bude hrať, som ho neovplyvňoval. On si vybral post útočníka a ja som to plne rešpektoval.

Na dvere klope olympiáda v Salt Lake City, ktorá bude isto veľkolepým hokejovým sviatkom. Koho favorizujete na olympijského víťaza a čo myslíte, ako dopadnú Slováci a Česi na tomto významnom svetovom podujatí?

Slováci sú v dobrej pozícii (ale musia samozrejme postúpiť z kvalifikácie do hlavného turnaja), nakoľko nepatria medzi skupinu favoritov a nemajú čo stratiť, môžu na OH len prekvapiť. Veľkú rolu zohrá komunikácia medzi hráčmi, ale keď vaši nájdu spoločnú reč s majiteľmi klubov, tak môžu na olympiáde veľa získať. Osobne favorizujem domáci celok USA, ktorý iste urobí všetko preto, aby na domácej pôde získal titul olympijského víťaza. Nepochybne silná bude aj Kanada. Čo sa týka nášho mužstva, keď sa trénerom podarí skĺbiť tzv. hviezdy s robotníkmi na ľade tak, ako v Nagane, tak tiež nie sme bez šanci na zisk zlata.

V Humennom ste iste po prvýkrát. Ako sa vám páči mesto?

Áno, v Humennom som prvýkrát. Z čias spoločnej ligy som poznal Slovensko len po Košice. Som milo prekvapený samotným mestom. Máte tu pekné námestie a pekný hokejový stánok a rád sa sem v budúcnosti vrátim.

Autor: Jaroslav Lukáč

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.