polície, oddelenia majetkovej kriminality Krajského riaditeľstva PZ Košice. Prokurátor ho obžaloval z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. O tragickej udalosti sme už viackrát písali. Došlo k nej pri policajnej akcii zameranej na dolapenie Košičana Jána R., po ktorom bolo vyhlásené pátranie kvôli podozreniu z trestného činu podvodu. Nešlo o zabijaka, ani o nebezpečného násilníka, a napriek tomu, si uvedený policajt dovolil v tmavých pivničných priestoroch obytného bloku na Irkutskej ulii v Košiciach, strieľať.
Bol obyčajný novembrový deň roku 1999. Pán Ladislav Kačmár, rušňovodič na dôchodku, sa okolo 10.30 hod. rozhodol, že zíde do pivnice poliať muškáty, ktoré tam odniesli prezimovať. Netušil, že ho práve v pivničnom boxe skolí guľka... Zasiahla jeho hrudník, brušnú dutinu, pľúca a ďalšie pre život dôležité orgány. Po niekoľkých dňoch strávených v kóme, 63-ročný dôchodca zraneniam podľahol. Na jeho smrti bolo najsmutnejšie to, že ho o život nepripravil zločinec,ale policajt.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II bol vlani Peter B. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti, za ktorý si podmienečný trest. Po tom, čo sa odvolal, Krajský súd v Košiciach rozsudok zrušil a vrátil na doplnenie dokazovania. To bol dôvod, prečo sa Peter B. ocitol opäť pred súdom. Na úvod uviedol, že sa spolu s kolegami zúčastnil pátracej akcie po Jánovi R., ktorý mal byť ozbrojený. Od náhodných chodcov sa tiež dozvedeli, že videli kohosi vbehnúť do vchodu bloku číslo 18 na Irkutskej ulici. V chodbe nikoho nenašli a tak v pátraní pokračovali v pivničných priestoroch. Bola tam tma, preto postupovali pomaly. "Dvakrát som zakričal: ´Polícia, vyjdi von, kto si tam, lebo použijem zbraň!´ Raz vo výklenku za výťahovou šachtou a druhý raz pri plechových dverách. Predpokladal som, že za nimi sú pivničné boxy. Chvíľu som čakal a potom som tie dvere asi do polovice otvoril... Vtedy som v tme, ktorá bola v pivnici, zbadal siluetu postavy. Pravú ruku mala ohnutú v lakti, akoby v nej niečo držala. Bol som presvedčený, že je to muž, ktorého sme hľadali a že to čo drží v ruke, je zbraň. A tak som na neho vystrelil," vysvetľoval obžalovaný.
Tak on, ako aj jeho kolegovia a nadriadení, tvrdili, že použil zbraň v súlade so zákonom. "Stalo sa, čo sa stať nemalo. Je to tragédia nielen pre rodinu poškodeného, ale aj pre Policajný zbor. Obžalovaný podľa môjho názoru postupoval podľa najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade so Zákonom o Policajnom zbore. Išlo o nebezpečného páchateľa, ktorý mal byť ozbrojený... Bol fyzicky i psychicky dobre pripravený," uviedol včera na pojednávaní exriaditeľ Odboru kriminálnej polície KR PZ Košice. Ako ďalej povedal, Peter B. je policajt, ktorý môže byť svojim kolegom vzorom po každej stránke. Dosahoval vynikajúce výsledky, za ktoré bol oceňovaný pochvalami a finančnými odmenami.
Lenže, k tragédii vôbec nemuselo dôjsť, keby pochvalami zasypaný policajt rátal s tým, že v bloku, kde žijú desiatky ľudí, pulzuje normálny život a že v pivnici môžu byť nielen dospelí ľudia, čo sa ničím neprevinili, ale dokonca i deti. A nielen to, ako vyplynulo z dokazovania pred súdom, Peter B. sa chopil iniciatívy v akcii, ktorá nebola koordinovaná, a za ktorú boli zodpovední jeho dvaja kolegovia. Jánovi R. mali pôvodne doručiť len predvolanie na výsluch, no keď zistili, že sa sťahuje, rozhodli sa ho zadržať. A to takým spôsobom, že mu prakticky umožnili ujsť z bytu cez otvorené okno... Podľa slov exriaditeľa JUDr. Jána Hvižďáka boli títo policajti disciplinárne potrestaní... Iniciatívnejší ako oni, bol obžalovaný, ktorý sa rozhodol konať podľa vlastného uváženia.
Výsledky vyšetrovania však ukázali, že Peter B. spanikáril. Pri služobnom zákroku nedodržal zákonný postup a nesprávne vyhodnotil situáciu. Z rekonštrukcie prípadu a vykonaných dôkazov je zrejmé, že sa nachádzal v pozícii, keď aj za predpokladu, že by zo strany podvodníka, po ktorom šiel, došlo k útoku, ho prakticky ohroziť nemohol. Navyše, po výzve, ´Polícia, vyjdi von, kto si tam, lebo použijem zbraň!´ ktorá mala odznieť, nenasledoval útok, a tak nemal dôvod strieľať po siluete postavy, ktorú videl len nejasne. Ako skúsený policajt si mal byť vedomý toho, že je jeho povinnosťou veľmi dôsledne sa presvedčiť o tom, "či použitím zbrane nedôjde k nežiadúcemu následku."
"Je mi veľmi ľúto, čo sa stalo. Do Policajného zboru som nastúpil s tými najlepšími úmyslami. Darilo sa mi, bol som na seba hrdý… To na Irkutskej, bol súhrn náhod, ktoré sa tam udiali. Trápi ma to, musím s tým žiť. Postupoval som tak, ako som postupovať mal," povedal v záverečnej reči obžalovaný.
Samosudca však dospel k inému záveru. Na základe vykonaného dokazovania Petra B. uznal vinným v zmysle obžaloby a vymeral mu trest 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden a pol roka. V zdôvodnení verdiktu zdôraznil, že pod jeho nedbanlivostné konanie sa podpísala nedostatočná príprava a precenenie vlastného úsudku a síl. Situáciu, v akej sa ocitol si navodil sám, pričom Ladislava Kačmára postrelil zo vzdialenosti 125 cm! Dôchodca nemal žiadny problém so sluchom, je preto nepochopiteľné, prečo nepočul dupľovanú výzvu, aby vyšiel von, ako to tvrdí obžalovaný. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
