zavesujú na vetvy. Pohybujú sa tak, že sa zavesené rozkývajú a ako akrobati na visiacej hrazde sa vymrštia a preskočia na inú vetvu. Ich preskoky môžu mať až 15 metrov, pritom nepoužívajú nohy. Nemajú ani chvost, ktorý iným stromovým opiciam slúži ako piata končatina na zavesenie na konároch. Na zem zostúpia iba výnimočne. Dokážu však pomerne rýchlo bežať na zadných končatinách s rukami dvihnutými nad hlavu. Nimi vyrovnávajú rovnováhu. Nevedia plávať a veľmi sa boja vody, smäd hasia oblizovaním dažďových kvapiek a rosy z listov. Väčšinu potreby vody im poskytuje šťavnatá potrava. Živia sa hlavne zrelým ovocím, čiastočne aj púčikmi, kvetmi a hmyzom.
Akrobatické výkony gibony vyčerpávajú, preto sú aktívne len asi 10 hodín denne. Väčšinu času oddychujú a spia v hustom lístí, ukryté pred dravcami, schúlené s hlavou uloženou medzi kolenami. Hniezda si nerobia. Žijú v rodinných spoločenstvách, ktoré pozostávajú z rodičov a 2 - 4 mláďat.
Gibony dorastajú najviac 90 cm. Majú hustú srsť, podľa druhu alebo miestnej populácie sfarbenú do striebristobiela, béžova či do hneda a ž čierna. Patrí k nim 9 druhov, najhojnejším je gibon bieloruký, nazývaný lar.
Lar sa vyznačuje bielym lemom na tvári. Obidve pohlavia sú rovnako veľké (s hmotnosťou asi 5 kg) aj rovnako sfarbené. Vyskytujú sa populácie bledohnedé až celkom čierne, vždy však majú svetlé dlane a chodidlá.
Gibon bieloruký žije v trvalých a verných manželských zväzkoch. Keď jeden z partnerov uhynie, druhý za nim žiali a v krátkom čase často aj on skoná. Brezivosť samíc trvá 7 - 8 mesiacov. Mláďa sa hneď po narodení pevne prichytí srsti na hrudi matky. Dojčí sa dlho, až do dvoch rokov. Pri rodičoch ostáva 7 - 8 rokov, kým nedosiahne pohlavnú dospelosť. Rozmnožuje sa do dvadsiatich rokov. Samica rodí iba raz za dva či tri roky.
Gibony vítajú ráno spevom v duete. Spev zakončí samička vysokým tónom. Pri dobrej opatere sa dožívajú v zajatí až tridsiatich rokov. Sú však veľmi senzitívne a chúlostivé tvory, ľahko upadajú do depresívnych stavov a vyžadujú láskavého opatrovateľa. Potrebujú veľké a hlavne vysoké voliéry. V stiesnených nízkych klietkach podliehajú chorobám, preto ich nezvyknú vystavovať vo zverincoch cirkusov. V moderných zoologických záhradách zavádzajú voľný chov gibonov na otvorenom priestranstve ohraničenom vodnou priekopou. Gibony sa panicky boja vody, priekopa pre nich predstavuje neprekonateľnú bariéru. U našich západných susedov úspešne chovajú gibony v zoologických záhradách v Hodoníne a Zlíne - Lešnej.
Vyhľadávaným cieľom už aj našich solventných turistov sa stáva Thajsko. Na uliciach Bangkongu stretnete bedárov, ktorí predvádzajú ako atrakciu zúbožené gibony, ktoré za bakšiš môžu turisti vyfotografovať. Zvieratám sa zavďačíte, ak im venujete sladké ovocie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
