nížiny. V minulosti bolo na Zemplíne veľa lesov, riek a močarísk. Rieka Laborec, ktorá preteká od severu na juh, tu vytvárala množstvo ramien. Aj keď by sa zdalo, že Východoslovenská nížina poskytovala bohatý zdroj obživy, nebolo to tak. Početné záplavy spôsobovali, že úroda bola často veľmi skromná. Až vybudovaním Zemplínskej Šíravy sa tento problém podarilo odstrániť a Zemplín sa stal úrodným krajom. Napriek všetkému však hlavným zdrojom obživy tunajších ľudí bolo poľnohospodárstvo. Miestni gazdovia sa hrdili svojou potravinovou sebestačnosťou. To, čo rodina potrebovala, gazdovstvo zabezpečilo. Starostlivosť o pôdu bola teda prvoradá a k výberu pestovaných plodín a chovu domácich zvierat sa pristupovalo veľmi starostlivo.
Nepísaným zákonom bola aj veľká šetrnosť, povedala nám jedna z našich kuchárok pani Mária Semjanová z Poruby nad Vihorlatom. Vyhodiť sa nesmelo vôbec nič, dokonca sa nevylievala ani voda, v ktorej sa umýval riad. Tá sa neskôr použila na prípravu pokrmu pre ošípané. A čo sa jedávalo? Pre túto kuchyňu bola typická striedmosť a jednoduchosť, ale aj vynaliezavosť a fantázia pri vymýšľaní zaujímavých chuťových variácií. V kuchyniach prevládali strukoviny a múčne jedlá, zelenina, ovocie a mlieko. Vajíčka sa väčšinou predávali a jesť mäso bolo sviatkom. Medzi najobľúbenejšie patrili halušky - hičkoše, rezance na mnoho spôsobov, pirohy, ktoré museli plávať v rozpraženom masle. Veľkej obľube sa tešili lokše. Hovorí sa, že kto ich len raz ochutná, bude ich chuť a vôňu vyhľadávať stále. Robili sa tu brouzové lokše na kvasnom mlieku (brouza - sóda bikarbóna), známa bola aj tarhana lokša s makom, orechami, mliekom, alebo kyslou kapustou, či bandurkova lokša na mašine pečena a s maslom piročkami mascena. Tá posledná chutila najlepšie s kyslým mliekom. Varievala sa aj dziňanka (tekvicová omáčka), pasuľová polievka s bandurkami (fazuľová polievka so zemiakmi), zameška na sladko (kukuričná kaša) a vo sviatky napríklad aj čeregy. Recept na ne nám prezradila pani Malvína Gajdošová, ktorá vychovala štyri dcéry a každá z nich sa stala vychýrenou kuchárkou. Čeregy kedysi nesmeli chýbať pri žiadnej slávnostnej príležitosti. Robili sa na fašiangy, ale aj na Nový rok, tiež pri dôležitých poľnohospodárskych prácach. Keďže sa im pripisovala aj ochranná a plodonosná funkcia, nosili sa aj šestonedieľkam a nechýbali ani na krstinách. Dnes ich pani Malvína robí vtedy, keď chce potešiť vnúčence alebo ak si chce uctiť hostí čímsi starosvetsko lahodným. A hoci sa vám príprava bude podľa receptu zdať ľahká, aj čeregy môžete pokaziť! Stalo sa to aj pani Malvína kedysi dávno, keď čerstvo vydatá chcela potešiť svojho najdrahšieho, avšak do cesta zabudla pridať brouzu. Výsledkom sa veru nemohla chváliť...
Čeregy, ktoré upiekla pre televízny kulinársky štáb však chutili znamenite a okrem nich nám venovala aj niekoľko typických zemplínskych receptov.
Čeregy
550 g polohrubej múky, 0,25 l kyslého mlieka, vajce, tuk, práškový cukor, sóda bikarbóna, soľ.
Mlieko, múku, vajce a soľ zmiešame na vláčne cesto. Pridáme pol kávovej lyžice sódy bikarbóny, premiešame a na doske vyvaľkáme. Cesto krájame na štíhle kosoštvorce, ktoré po oboch stranách vyprážame na horúcom tuku. Hotové posypeme práškovým cukrom.
Kapustníky
800 g hrubej múky, 400 g zemiakov, 2 vajcia, cukor, olej, práškový cukor, soľ.
Na plnku: 800 g hlávkovej kapusty, práškový cukor, soľ, masť, čierne mleté korenie.
Zemiaky uvaríme v šupe, ošúpeme a ešte teplé pretlačíme. Pridáme k nim preosiatu múku, vajcia, soľ a vypracujeme cesto. Polovicu cesta uložíme na vymastený plech po celej jeho ploche. Navrstvíme kapustovú plnku, posypeme cukrom a zakryjeme druhou rozvaľkanou časťou cesta. Obe cestá po bokoch spojíme, zvrchu omastíme, popicháme vidličkou po celej ploche a necháme piecť v rozohriatej rúre. Upečený kapustník pokrájame na štvorce a posypeme cukrom.
Plnka: Očistenú kapustu pokrájame na drobno, dáme ju do skaramelizovaného cukru, trochu osolíme, dusíme do mäkka a nakoniec okoreníme.
Plnená lokša
600 g polohrubej múky, 200 g hrubej múky, vajce, soľ, čierne mleté korenie, maslo.
Hubová plnka: 400 g čerstvých húb, cibuľa, masť.
Plnka z kyslej kapusty: kyslá kapusta - 400 g, cibuľa, masť.
Z hlávkovej kapusty: hlávková kapusta - 400 g, masť.
Z múky, vajca, vody a soli pripravíme mäkké cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske. Pokrájame ho na väčšie štvorce, ktoré plníme pripravenými plnkami - hubovou, kapustovou.
Hubová: na masti speníme nadrobno pokrájanú cibuľku, pridáme čerstvé nakrájané huby, soľ, korenie a podusíme. Kapustové - hlávkovú kapustu nakrájame na drobno a podusíme na masti do mäkka, dochutíme soľou a korením, rovnako pripravíme aj plnku z kyslej kapusty. Naplnené lokše pečieme na rozpálenej platni sporáka z oboch strán.
Lokša s tvarohom
600 g polohrubej múky, 200 g hrubej múky, 600 g tvarohu, 100 g masla, 600 ml mlieka, soľ.
Z múky a vody pripravíme mäkké cesto, ktoré rozvaľkáme na pomúčenej doske, pokrájame na široké pláty a poprepichujeme vidličkou. Pečieme na rozpálenej platni po oboch stranách. Upečené polámeme na menšie kúsky a prepláchneme vriacou vodou. Mierne popražené maslo zalejeme mliekom, necháme prevrieť, pridáme tvaroh a všetko nalejeme na pripravenú lokšu. Pred podávaním necháme chvíľu odstáť na teplom mieste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
