záťaže rôzneho druhu ochorejú, ale aj na ľudí, ktorí - aj keď sú vystavení záťaži - tomuto stresoru nepodľahnú.
Čím si vysvetliť tieto rozdiely medzi ľuďmi?
Jedným z možných vysvetlení je to, že v prípade človeka zvládajúceho záťaž ide o tzv. provitálnu - t. j. životu naklonenú osobnosť. Takéhoto človeka charakterizuje to, že:
* Rozumie tomu, čo sa deje okolo neho. Nevidí len úzky výsek sveta, ale celý jeho obraz a svoje pozitívne miesto v ňom. Videnie celku mu dáva možnosť rozumieť dianiu vecí, ako aj dianiu v jeho sociálnej dimenzii. Obrazne povedané, aj v sociálnom dianí "pozná pravidlá hry" a má dôveru k nim i k trvanlivosti ich platnosti.
* Verí, že situáciu zvládne vlastnými silami tam, kde ide o osobnú situáciu, alebo skupinovými silami tam, kde ide o sociálnu situáciu. Vyznačuje sa dôverou vo svoj potenciál a schopnosti, ako aj k možnosti tento potenciál využiť. Všeobecne možno jeho postoj charakterizovať slovami: "Je to ťažké, ale zvládnem to".
* Je presvedčený, že to, o čo sa snaží, má zmysel, že naozaj stojí za to, aby sa s tým zaoberal, aby do toho investoval svoju energiu, čas a všetko, čo to vyžaduje. Problémy neprijíma ako šok, ale ako výzvu k niečomu, čo bude pravdepodobne zdrojom radosti, na čo sa môže tešiť a čo bude robiť rád. Radosť prejavuje aj pri spätnom pohľade: "Toto som urobil" alebo "Na tomto som spolupracoval".
Uvedené charakteristiky tvoria tri stránky postoja k životu, nepôsobia izolovane, ale ako celok. Prejavujú sa u ľudí, ktorí úspešne plnia úlohy a riešia životné krízy aj u tých ostatných.
Zamyslime sa trochu nad sebou, lebo je užitočné zistiť, ako na tom sme. Vyvoďme z toho určité závery, čo by sme mali urobiť, aby naša odolnosť voči záťaži bola vyššia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
