jej oficiálnym zberom, výmera, na ktorej je tohto roku vysadený "slovenských chlieb" nie je menšia ako vlani. Toto poznanie vyplynulo z informácie riaditeľa regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva v Poprade Daniela Rataja. Tohto roku sa zemiaky sadili v regióne zahŕňajúcom okresy Poprad, Kežmarok a Levoča na ploche 1742 hektárov. "Je to porovnateľná výmera, akú sme zaznamenali vlani. Čo však je nové, to je skutočnosť, že až 49 percent z nich predstavujú tzv. sadbové zemiaky. Zvyšných 51 percent, ktoré pripadajú na konzumné zemiaky, je podstatne menej, ako sme boli v minulých rokoch zvyknutí," povedal nám D. Rataj. Nás ale zaujímalo, ako tohto roku poľnohospodári vyriešili ochranu svojich zemiačnísk. Navyše, keď pred mesiacom dostali na pomoc novelizovaný trestný zákon. "Nemyslím si, že by zníženie sadzby potrebnej na preklasifikovanie priestupku na trestný čin zabránilo krádežiam. Navyše, ak sa totiž na pole namiesto dospelých vyroja deti s igelitkami, zemiaky neochráni žiaden zákon," konštatoval D. Rataj a dodal, že dnes už sú pestovatelia natoľko poučení životom, že tých 200 až 300 tisíc korún na strážnu službu vyčleňujú dobrovoľne a vopred. "Pred niekoľkými rokmi bola situácia zúfalá až beznádejná. Zlodeji nám zvykli rozkradnúť niekedy aj tretinu úrody. Dnes, po angažovaní súkromnej strážnej služby, sa im pošťastí zničiť nanajvýš dva áre z celkovej výmery 80 hektárov," povedal nám riaditeľ obchodnej spoločnosti La Terra s r. o. v Matejovciach František Lizák. Podľa jeho skúseností, nový farmársky zákon v boji proti zločinnosti na poliach nezohráva prakticky žiadnu represívnu úlohu. Pomáha jedine poznanie, že úroda je fyzicky strážená ozbrojenými mužmi sprevádzanými psami. To odradí nielen deti a tehotné ženy, ale aj mužov. Ešte vlani jeho chlapi zaznamenali viacero fyzických stretov zo strany miestnych Rómov, pričom jeden z nich utrpel aj zranenie ramena, tohto roku však už nie. Ako najväčší problém sa teda ukazuje zosúladenie nákladov na dopestovanie úrody s rentabilitou, resp. zachovaním si konkurencieschopnosti na trhu. "Plat pre ochranku, pri 70 korunách na hodinu, sa zákonite musí premietnuť v konečnej cene predávaného produktu. Pritom, ochrana je potrebná už v apríli, hneď po zasadení, a potom od polovice júla až do okamihu zberu," tvrdí F. Lizák. Domácich pestovateľov ale ničí aj konkurencia lacnejších zemiakov z dovozu resp. južného Slovenska. "Navyše, v regióne pôsobia tiež záhumienkári a drobní pestovatelia, ktorí sú každoročne schopní zasadiť zemiaky na ďalšej tisícke hektárov pôdy. V čase zberu úrody sa jednoduchšie presadzujú na trhu. Navyše, motivuje ich skutočnosť, že nemajú sklady a teda sú bezpodmienečne nútení predať svoju produkciu aj lacnejšie ako ostatní," vysvetľuje D. Rataj. Ako sme sa dozvedeli na záver, kameňom úrazu je neschopnosť podtatranských pestovateľov dohodnúť sa na minimálnej cene zemiakov. Vždy sa totiž medzi nimi nájde niekto, kto poruší dohody a poškodí tým svojich kolegov z regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
