konštatuje riaditeľ Spišskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ing. Andrej Sedlačko, kvalitnej úrode tohto regiónu praje viac suchší rok ako nadmerné množstvo zrážok. Ich krivky sú však práve v tomto roku výrazné a poľnohospodári takéto, doslova extrémne údaje, nepamätajú dobrých 36 rokov, od roku 1965. "V priebehu štyroch mesiacov, od apríla do konca júla tohto roka spadlo 410 mm zrážok, čo predstavuje 140 percent. Kritický bol práve mesiac júl, kedy plodiny dozrievajú. V tomto čase sa zaznamenalo až 206 mm zrážok a ešte kritickejšia bola posledná dekáda júla s hodnotou 102 mm zrážok. To bol prvý negatívny poznatok a zároveň dopad na tohtoročnú úrodu," konštatuje A. Sedlačko. Ďalšími negatívnymi činiteľmi, ktoré tento rok doslova skrížili poľnohospodárom plány, boli záplavy, podmáčania pôdy a ľadovec, ktorý zničil veľkú časť úrody. Iba škody zo záplav boli v regióne vyčíslené na 5 miliónov 209-tisíc, z podmáčania pôdy na 6, 5 milióna a pod škody vo výške 23 miliónov sa podpísal ničivý ľadovec, ktorý ukrojil spišským poľnohospodárom z tohtoročnej úrody najväčší kus. "Škody, spôsobené ľadovcom, rieši iba Slovenská poisťovňa. Tí, ktorí mali úrodu proti živlu poistenú, sú vo výhode. Ekonomicky slabšie podniky, ktoré si to nemôžu dovoliť, ostali bez odškodnenia," uvádza A. Sedlačko. Na ničivý ľadovec doplatila tento rok približne polovica podnikov v regióne, ktoré ostali bez poistenia. Medzi nimi Iliašovce, Letanovce, ale aj časť súkromne hospodáriacich roľníkov. "Táto otázka sa v súčasnosti rieši aj cez ministerstvo pôdohospodárstva. Mal by sa vytvoriť tzv. poisťovací fond na odškodnenie podnikov pri živelných pohromách. Zatiaľ také niečo na svete nie je a my by sme neboli radi, keby sa to ukrojilo z nášho dotačného balíka pre budúci rok. Zatiaľ nevedno, odkiaľ sa budú tieto finančné prostriedky čerpať. Právom sa obávame, pretože objem dotácií sa ustavične znižuje a môže sa stať, že spomínaná rezerva bude vytvorená práve z tohto balíka," dodáva A. Sedlačko. V oblastiach regiónu, ktorými sa prehnal ľadovec, sú dopady na úrodu najmarkantnejšie. V spišskonovoveskom regióne sa ukázali ako najstabilnejšie úrody ozimín. Aj keď je celková úroda lepšia ako vlani, očakávania poľnohospodárov nesplnila. Zatiaľ čo vlani tvoril priemer 2, 62 t z hektára, tento rok je to 2, 80 t. Výnosy pšenice sú v tomto roku na úrovni 3, 14 t oproti vlaňajším trom tonám z hektára, u jačmeňa sa dopestovali 2, 05 t, zatiaľ čo vlani to bolo 2, 07 t. Lepšia bilancia je u raže, kde výnosy predstavujú tento rok 2, 97 t oproti vlaňajším 2, 67 t z hektára. Výnosy klesli tento rok u ovsa 2 t z ha, zatiaľ čo minulý rok sa dosiahlo 2, 75 t. "Ako sa ukazuje, najstabilnejšie úrody na Spiši dosahuje triticale, využívané na kŕmne účely je to 3, 64 t z ha oproti vlaňajším 2, 03 tonám. Tento rok sme mali veľmi sľubné porasty repky olejnej, ale práve zrážky a ľadovce naše nádeje zmaril. Zatiaľ čo napr. v Odoríne predstavuje výnos 3, 11 t z ha, celková úroda v regióne je len na úrovni 1, 92 t. Úroda horčice predstavuje 1, 11 t z ha," uviedol A. Sedlačko. Podľa jeho slov sa repke i olejninám na Spiši výnimočne darí. Pri zabezpečení komplexnej agrotechniky, počnúc kvalitnou prípravou pôdy a potrebnou výživou a klimatickými podmienkami by mohla byť úroda podľa slov A. Sedlačka špičková. "Ekonomika u repky začína pri dosiahnutí výnosu 2, 5 t a na Spiši sme schopní bez problémov tri tony dopestovať. Iba v Spišskom Štvrtku sa v tomto roku dosiahla u repky úroda 3, 52 t, v Odoríne 3, 11 t. Perspektívne o pestovaní väčšieho objemu repky intenzívne uvažujeme. Plochy, kde znižujeme výsadbu zemiakov, presúvame do pestovania repky. Je to výhoda, nepotrebujeme tam strážnu službu. Rozkrádači zatiaľ repku našťastie nevedia využiť," konštatuje A. Sedlačko. Na záver dodáva, že vyhliadky na tohtoročnú úrodu na Spiši zďaleka predstavy poľnohospodárov nenaplnili. I napriek tomu, že už prezimovanie obilnín dávalo nádej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
