z protagonistov tejto garnitúry mimoriadne často a azda najradšej vyzdvihovali - že totiž nemá pošpinené ruky ani česť vedomým porušovaním ústavy. Už má a dostala to včera na papieri parádne aj s razítkom. Toľko a nič menej totiž neznamená nález ÚS o tom, že zákaz viacnásobného členstva v politických stranách nie je v súlade s Ústavou SR.
Práve táto novinka je najvýznamnejším momentom výroku ÚS. Po odbornej stránke sa totiž ani nebolo o čom baviť; trúfame si tvrdiť, že s jednoduchšou kauzou sa Mazákov dvor za jeden a pol roka od svojho nástupu ani nestretol. X-krát sme k tejto kauze už napísali, že zákaz "dvojčlenky" je nezmysel najvyššieho rádu; isteže je členstvo vo viacerých stranách nenormálne, štát ale nemá nárok túto možnosť občanovi upierať. Je to typický problém, ktorý si majú (a musia!) ošetriť samotné strany v stanovách, nie štát v zákonoch.
Koaličná väčšina, s výpomocou časti HZDS, proste prijala pred necelým rokom účelovú normu, ktorou nabúrala jedno zo základných občianskych práv - právo združovať sa. Pravda, ostrie nemierilo primárne na občanov, ale na zopár politikov, ktorí sa svoje politické prežitie rozhodli podoprieť členstvom v dvoch stranách. Práve v tom však väzí morálny debakel: Eliminácia hlúpeho politického sporu, ktorý bol založený mocenským zvýhodňovaním Dzurindovej skupiny SDK-SDKÚ, protiústavným zákonom, sa rovnala oznamu všetkým občanom asi naslovného znenia: Vaše práva a slobody nás zaujímajú potiaľ, pokiaľ nezacláňajú urovnávaniu našich mocenských konfliktov. Pekne sa to dá vyčítať aj z terajšieho stanoviska SDKÚ, ktoré táto strana vydala obratom po výroku ÚS: "Politickým zámerom bolo oslabenie SDK a útok proti vznikajúcej SDKÚ, výsledkom však predovšetkým znechutenie občanov z politikárčenia a - dnes už to máme verifikované ústavným súdom - protiústavná právna norma v právnom poriadku Slovenskej republiky".
A sme v bode, kde tragédia sublimuje do frašky. Za konečnú podobu zákona totiž v októbri 2000 hlasovali aj mnohí bigamisti z SDK(Ú). "Kompromisom" chceli zabrániť prijatiu niektorej z horších verzií toho istého, čo navrhovali kluby HZDS a SDĽ. To "horšie" spočívalo v dátume účinnosti zákona, ktorý bol v prípade poslaneckých návrhov skorší. Ročný odklad, ktorý chcel Dzurinda získať na riešenie postavenia svojho a svojich verných, však napokon aj tak zmaril ďalší pozmeňovací návrh. Pričom hlavný predkladateľ podnetu, ktorý včera "zvíťazil" na ÚS, Ivan Šimko (t.č. už minister), bol OSOBNE "pripravený hlasovať za pôvodný vládny návrh, ak v ňom zostane pôvodný termín účinnosti" (navrhoval sa 1.január 2002, zmena bola na 1. marec 2001). Zhrnuté: Keby neprešiel pozmeňovací návrh na skorší termín, Šimko by zákon toho istého obsahu, ktorý napadol na ústavnom súde, sám v hlasovaní podporil. Prečo aj nie - január 2002 by už jemu, Dzurindovi a tutti quanti SDKÚ plne vyhovoval!
Tomu sa hovorí absolútny oportunizmus. Preto znie dnešný víťazný chorál SDK(Ú) nesmierne falošne (a len preto si kauza ešte zaslúži komentár). Ono sa to naozaj nedá počúvať: "Vedení zodpovednosťou za záujmy krajiny sme boli vtedy prinútení hľadať kompromis a prijať zákon, ktorý nespochybnil politickú stabilitu vládnej koalície a umožnil dosiahnuť právne riešenie, ku ktorému došlo dnešným rozhodnutím Ústavného súdu SR", hovorí ďalej to isté stanovisko SDKÚ. Vskutku neuveriteľný blábol; pripomeňme nesmelo, že tento protiústavný a abnormálny "kompromis pre stabilitu" sa zrodil jedine preto, lebo SDKÚ rok nebola ochotná vytvoriť v rámci SDK to najprirodzenejšie na svete: Vlastnú poslaneckú platformu, ktorú od nej partneri požadovali. Napriek tomu nie, že všetci sa zaklínali, že v "záujme stability" nebudú požadovať zreálnenie počtov ministrov vo vláde, kde má SDKÚ dodnes nadrozmerné zastúpenie, odvtedy ešte posilnené o Mikloša.
Toto je slovenská politika - miesto štandardných, civilizovaných riešení dostal prednosť protiústavný zákon. A aká je tvár tej "stability", to vidíme dnes a denne. Koalícia funguje už dlho, de facto od schválenie novely Ústavy SR, iba formálne. Najčerstvejšie príklady: Kolaps novely volebného zákona a licitácia o dôchodky, kde každá strana navrhuje inú taxu, iba nie tú, ktorú schválila vláda. O reforme verejnej správy, napriek terajšej dohode na "kompetenčáku", škoda hovoriť.
Samozrejme, aby sme nezabudli: V kauze protiústavného zákona je SDKÚ ešte stále skôr obeťou. Palma ústavného nihilizmu patrí predovšetkým HZDS, ktoré s nápadom prvé prišlo, a SDĽ s SOP, ktorí Šimka a spol. k tomuto špičkovému oportunizmu priamo doviedli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
