zdalo, že Zemplín bude mať problém so zložením kádra. Najmä na brankárskom poste po zranení Moroza vyvstala dilema, ktorú by však mohol vyriešiť v lete skúšaný Marián Rebej zo Šace. Ďalším boľavým postom bol stopérsky a aj na ten prišla náhrada v podobe 19-ročného Romana Kováča z Krásnej nad Hornádom. Nás ale zaujímali príčiny odchodu talentovaného stredopoliara Gabriela Pavlulíka (na snímke), ktorý odišiel do Sobraniec práve v čase, keď sa zdalo, že sa začína v Zemplíne udomácňovať.
Rozhodnutie poslať vás na hosťovanie do Sobraniec padlo zhodou okolností práve po utorňajšom prípravnom strenutí práve v Sobranciach. Tušili ste už predtým, že sa schyľuje k čomusi podobnému?
Nie, vôbec som nič také neočakával. Som však rád, že ma Sobrančania oslovili. Padlo mi to totiž vhod, pretože som v Zemplíne priveľmi nehrával.
Museli ste dlho rozmýšľať nad akceptovaním ich ponuky?
Ani nie, pán Staško bol pri rokovaniach veľmi korektný a seriózny, takže som ani nemal dôvod rozmýšľať nad inými alternatívami. Najdôležitejšia však z môjho pohľadu bola vidina pravidelného hrávania, navyše budem pôsobiť v rovnakej súťaži ako doteraz.
Ako to ale vnímate, že v čase, keď zo Zemplína odchádza jeden hráč za druhým, sa pre vás nenašlo miesto v kádri?
Podľa mňa mi tréner Bliščák nedal v majstrovskej súťaži dostatok šancí, hoci v príprave som nastupoval pravidelne. Povedal mi, že momentálne je v mužstve priveľa mladých hráčov, a preto musia viac hrávať skúsenejší. Mne sa to však vôbec nezdá, lebo napríklad taký Martinek hrával stále, aj keď sa mu príliš nedarilo.
Nie je to však zvláštne, že odchádzate po dvoch posledných zápasoch, v ktorých ste odohrali dovedna 130 minút?
Aj ja som si myslel, že nadišla moja chvíľa. Neviem pochopiť, prečo som bol do Sobraniec ponúknutý práve ja. Bez ohľadu na to som rád, že oblečiem dres MFK.
Vy ste však už pred dvoma týždňami spôsobili menší rozruch, keď ste si po víťaznom stretnutí s Lipanmi zbalili veci a odkázali, že odchádzate. Nemalo aj to vplyv na rozhodnutie michalovského vedenia?
Možno. Mal som ponuky z iných celkov, ale rozhodol som sa ostať. Futbalom sa chcem živiť, to sa však vysedávaním na lavičke dá zvládnuť len veľmi ťažko.
Nemysleli ste pri odchode do Sobraniec nato, že sú v treťoligovej tabuľke posledné?
Isteže som to bral do úvahy. Stretol som tam však veľmi zanietených funkcionárov, ktorí sú ochotní odovzdať pre futbal všetko. Ja sa im chcem na oplátku odvďačiť kvalitnými výkonmi, ktoré nás, verím, dostanú na vyššie priečky.
Čo vaša futbalová budúcnosť?
Po skončení hosťovania v Sobranciach nemám veľku chuť vrátiť sa do Michaloviec. Keď som totiž doteraz nehrával, neverím, že sa po návrate čosi zmení.
V každom prípade sa v priebehu týždňa po druhýkrát predstavíte proti Energetiku Veľké Kapušany. Nebudete trénerovi Zuzčinovi radiť, ako na nich?
Nie, veď on ich prednedávnom trénoval, takže ich dobre pozná. Bude to ťažký zápas, ale verím, že s víťazným koncom pre nás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
