bude účasť v kvartete najlepších, vďaka čomu by si mali zabezpečiť účasť v novopripravovanej spoločnej slovensko-českej súťaži hádzanárok. Pozhovárali sme sa s novým trénerom Michaloviec Vladimírom Danovem (na snímke)
Do Michaloviec ste prišli z jednoduchého dôvodu. Chcete sa totiž so Zekonom prebojovať do spoločnej slovensko-českej súťaže hádzanárok. Bol tento motív hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil vaše rozhodnutie prísť na Zemplín?
Predovšetkým to rozhodlo. Predtým som trénoval v Šuranoch, kde bol káder taký, aký bol. Nechcem ich podceňovať, ale tam bola šanca na postup do tejto novej súťaže ozaj iba minimálna.
Nebola v tom aj záruka serióznosti o koncepčnosti práce, ktorej máte v Michalovciach dostatok?
Isteže aj to bol dosť dôležitý faktor. Vedel som, že v Michalovciach sa už dlhé roky kvalitne pracuje, čo sa prejavuje aj na z roka na rok lepšiacich sa výsledkoch. Je vidieť, že sa tu chce dosiahnuť viac ako doposiaľ.
Ako sa teda počas prípravného obdobia zlúčili vaše predstavy s realitou?
Dovolím si povedať, že som družstvo pred príchodom poznal. Počas hrubej časti prípravy som však bol mierne sklamaný výpadkom niektorých hráčok a táto smola nás sprevádza skoro až dodnes. Ale čo sa týka spolupráce s hráčkami i vedením, myslím si, že je to na dobrej úrovni.
Zrejme najväčším problémom Zekonu je jeho poloha, kvôli ktorej nemá dostatok sparringpartnerov. Nakoľko sa tento fakt odzrkadlí na hernom prejave vašich zvereniek?
Má to istý vplyv, pretože sme kalkulovali s účasťou na niektorom z turnajov na Slovensku, ale žiaľ ostalo iba pri prianí. Hľadať súperov adekvátnych našim cieľom bolo teda dosť náročné. Museli sme vycestovať do Poľska a Maďarska, čo bola na jednej strane výhoda, pretože sme si zmerali sily s kvalitnými protivníkmi, no na druhej strane sme sa ukrátili až o osem tréningov.
Počas Memoriálu Tomáša Jakubču sme si všimli, že nabádate hráčky, aby produkovali hru na rýchle protiútoky. Možno v tom vidieť istú analógiu s hrou Partizánskeho, ktoré sa práve vďaka tejto zbrani dočkalo svojho času i majstrovského titulu?
Dá sa povedať, že som sa na každej štácii snažil hráčkam vštepiť práve takýto štýl hry. Protiútoky z prvého i druhého sledu sú síce veľmi riskantné, ale zároveň sú aj veľkým pomocníkom. Všetko to ale záleží od zloženia družstva. Myslím, že to michalovské má na to, aby hralo takýmto štýlom. Len sa s tým musí lepšie zžiť. V skutočnosti však pokračujem v práci predchádzajúceho trénera Štefana Rapača, ktorá bola na kvalitnej úrovni. Ja chcem len niektoré veci zdokonaliť a hru zrýchliť. Nič prevratné a svetoborné nech odo mňa fanúšikovia neočakávajú. Chcem len nadviazať na prácu môjho predchodcu.
Lenže aj tréner Rapač si lámal hlavu nad obsadením chronického postu strednej spojky. Ako to chcete riešiť vy?
Zatiaľ staviam na tom, čo mám. Typickú strednú spojku nemáme, snažili sme sa síce zapracovať na tento post Tóthovú, ale kvôli jej častým zraneniam a chorobám sme od tohto zámeru upustili. Nakoniec sme strednú spojku z nášho prejavu vypustili a hrali sme netradične na dvoch pivotov. To nám zatiaľ vychádza a verím, že sa to prenesie aj do majstrovskej súťaže.
A čo brankárky. K dispozícii máte dve reprezentantky Zahorjanovú a Hoosovú. Ktorá dostane prednosť?
To teraz vôbec neviem, je to zatiaľ otázne. Vychádzam z toho, že máme tri dobré brankárky, pretože aj Onderková má svoje kvality. Vždy sa zariadim podľa momentálnej formy jednej z nich a , pochopiteľne, prednosť dostane tá, ktorá bude v danej chvíli najlepšia. Počas prípravy sa mi najviac pozdávala Hoosová, potom Zahorjanová a napokon Onderková. Každý týždeň to môže byť iné, a tak nechcem dopredu hovoriť o stálej jednotke.
Nie je to podľa vás príliš veľký prepych mať v kádri tri vyrovnané brankárky, keď vám zjavne absentujú trebárs spojky?
Vôbec nie, pretože v skutočnosti máme len dve brankárky. Zahorjanová chodí maximálne na dva tréningy a keď si vezmete do úvahy, že do týždňa ich máme až osem, uznáte, že je to dosť málo. V podstate s nami neabsolvovala ani celú letnú prípravu a niet pochýb o tom, že všetky tieto veci jej budú chýbať. Kedykoľvek môže na ňu doľahnúť útlm a my, keby sme nemali tretiu brankárku, tak Hoosovú by sme dobili. V každom prípade chcem od Zahorjanovej, aby trénovala častejšie.
Keď sme už pri brankárkach. Neovplyvní vaše rozhodnutie pri nominácii fakt, že Hoosovú ste predtým viedli najprv v Partizánskom a potom aj v Šuranoch. Tobôž, keď je v Michalovciach vašou akousi predĺženou rukou pri tréningovom procese?
To by som ani nepovedal, pretože mi pomáha len pri príprave brankárok. V Partizánskom som ju trénoval len veľmi krátko a v Šuranoch len pár mesiacov. Vyrastala síce pod mojou taktovkou v roku 1995, keď vo vtedajšom Jaspole skončila s aktívnou činnosťou brankárka Pernišová. Potom ale odišla na tri roky do Banskej Bystrice a neskôr na rok do Košíc. Opätovne sme sa zišli až vlani znovu v Partizánskom po odvolaní trénerky Magdy Škodovej. Ani vtedy som ju však pred mladou Vaverkovou neuprednostňoval. Vždy u mňa rozhodovala len momentálna forma. Žiadne protekcie neboli namieste!
Zajtra odštartuje Zekon úvodným zápasom proti Chirane Bratislava nový ročník extraligy. V tých predchádzajúcich takmer vždy so železnou pravidelnosťou buď zaspal úvod, alebo zakaždým doplatil na ťažké vyžrebovanie. Čo spravíte preto, aby sa história viackrát neopakovala?
Nuž položili ste mi ťažkú otázku, lebo žreb nám znovu neprial. Najprv totiž hráme s Chiranou, potom predohrávame zápas so Šaľou a vzápätí cestujeme na Inter. To sú v podstate všetky družstvá, ktoré by s nami mali mútiť vodu na čele. Na druhej strane nás kvária zranenia. Dlhodobo nám chýbala kanonierka Tóthová. Veľmi vážne sa javí zranenie krídelníčky Jenčíkovej, ktorá má podľa všetkého natrhnutý predný krížny väz, čo ju vyradí asi na šesť mesiacov z hry. Chýba nám tiež Maláňová, ktorú pre zmenu trápi stehenný sval. Ostali sme teda s dvomi krídlami. Pravdepodobne budem nútený siahnuť do vlastných zdrojov. Máme šikovné dorastenky a niektoré z nich možno časom dostanú šancu zahrať si extraligu. To sú veci, ktoré môžu ovplyvniť náš vstup do extraligových bojov. My však tak, ako na Memoriáli Tomáša Jakubču nehľadíme na straty, ale vychádzame z toho, čo máme.
Keď sme už pri úvodnom zápase s Chiranou. Neznepokojuje vás situácia okolo dejiska zápasu?
Priznám sa, že vôbec nie. Podľa mňa je to zbytočne nafúknutá bublina. To isté bolo v Nitre i Partizánskom a všetko sa napokon urovnalo. Istotne sú tie problémy reálne, ale ja si myslím, že to nejakým spôsobom dajú do poriadku. Veď predsa nenechajú také družstvo padnúť na zem. Pevne verím, že stretnutie odohráme v hale na Jégeho ulici.
Z vašich predchádzajúcich pôsobísk máte hru Chirany iste dobre prečítanú. Čo by malo na nich platiť?
V prvom rade sa Bratislavčanky sústreďujú na dôslednú hru v obrane, kde hrajú až na doraz tvrdosti. Sú tam hráčky väčšinou nižších postáv, s výnimkou Halásovej, Polákovej a Géczovej. Ostatné sú veľmi rýchle a dravé. Všetko sa bude odvíjať od toho, či podľahneme celkovej atmosfére zápasu. Ja verím, že máme na to, aby sme uhrali prijateľný výsledok, ktorým je pre nás minimálne remíza.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
