boja si priateľský poklepávali po pleci. A už vôbec sa nestáva, aby si bojujúce strany po skončení akcie vyslúžili potlesk od divákov. Všetko sa to stalo včera za nesmierneho záujmu médií - bola medzi nimi aj anglická BBC - na svahu výšiny Obšár pri obci Nižný Komárnik v okrese Svidník. Niet sa čo diviť, veď išlo o prvú na Slovensku rekonštrukciu bojov z čias Karpatsko - duklianskej operácie (KDO) v II. svetovej vojne.
Aktéri podujatia sa počas jeden a pol hodiny snažili priblížiť divákom udalosti, ktoré sa tu odohrávali za oveľa dramatickejších a krvavejších podmienok pred 57 rokmi od 6. októbra do 18. novembra roku 1944. Nedalo sa do tohoto časového výseku zahrnúť všetko, ale nechýbali vojaci vo vtedajších uniformách 1. Československého armádneho zboru v ZSSR, Červenej armády a Wehrmachtu, ktorých predstavovali členovia Klubov vojenskej histórie zo Slovenska a Čiech.
Nechýbali dobové zbrane vrátane nemeckého obrneného transportéru Hakel a sovietske protitankové delo. Ušné bubienky bičovala streľba z pechotných zbraní a rachot pyrotechnických efektov. Všetku tú parádu v spolupráci s Armádou SR a Policajným zborom SR zorganizovala Pobočka pre vojenské operácie na území Slovenska počas II. svetovej vojny Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní.
Zvedavých na toto podujatie bolo najmenej tisíc divákov. Potešujúce je, že záujem o prvú rekonštrukciu bojov z čias KDO v priestoroch Duklianskeho priesmyku prejavila najmä mládež. Samozrejme, že túto udalosť si nenechali ujsť ani skôr narodení. Vasiľ Slivka z Mikovej, ktorá je od Dukly vzdialená vzdušnou čiarou asi 14 kilometrov, v čase KDO mal 13 rokov, ale pamätá si najmä na delostreleckú paľbu: „Zem sa triasla a do bunkra, kde sme boli schovaní, sa sypala hlina." Toto podujatie potvrdilo, že medzi ľuďmi je zvýšený záujem o udalosti II. svetovej vojny. Nikoho neodradilo ani nevľúdne chladné a veterné počasie s občasnými dažďovými kvapkami. „Na to, aké je počasie, som netušil, že vôbec niekto príde," reagoval na početnú divácku návštevu na rekonštrukcii bojov na Obšáre Jiří Zelinka z českých Ústi nad Orlici, ktorý sa zúčastnil podujatia ako „príslušník Wehrmachtu" a o včerajšej akcii sa vyjadril: „Bola nádherná. Hlavne dobré bolo to, že sa uskutočnila v miestach, kde sa naozaj bojovalo a kde je nádherná krajina."
Českým aktérom rekonštrukcie bojov počas KDO neprekážala ani diaľka, ktorú museli prekonať z domova na východ Slovenska. „Diaľka nerozhoduje, je to pre mňa čestná úloha byť v jednotke, ktorá predstavuje československých vojakov. Ukazujeme tu boj prvého československého armádneho zboru proti nemeckému postaveniu na kóte Obšár, kde vykrvácalo spústa našich predkov. Každý meter tejto zeme je pre nás posvätným miestom," hrdo vyhlásil Tomáš Máša z Hradca Králove, ktorý je členom Klubu vojenskej histórie v Brne.
Naozaj, boje v KDO boli kruté a krvavé. Od začiatku operácie 8. septembra do 18. novembra roku 1944 v 1. československej brigáde z 5 500 príslušníkov zostalo len 120 bojaschopných vojakov a v 3. brigáde z 3 500 príslušníkov 180. Boje v priestore kóty Obšár začali od 6. októbra a trvali až do 25. novembra. Na slovenskej strane sa radia medzi najťažšie počas KDO a dajú sa porovnať len s krvavou bitkou o kótu 534 na poľskej strane. Strašné sú aj čísla o celkových stratách. Červená armáda v celej KDO stratila približne 86 tisíc mŕtvych, ranených a nezvestných vojakov, československý armádny zbor zhruba 6 tisíc a Wehrmacht okolo 45 tisíc vojakov. Počet zabitých vojakov sa u Červenej armády odhaduje na 11 až 13 tisíc, u československého armádneho zboru na asi 1 600 a u nemeckého Wehrmachtu na 9 tisíc. „Teoreticky sa straty pri útoku rátajú v pomere jedna ku trom v prospech brániacej sa strany. V bojoch počas Karpatsko - duklianskej operácie ten pomer bol menší - zhruba jedna ku dvom, takže keď sa tvrdí, že straty počas týchto bojov boli príliš vysoké, tak to zrejme nie je až taká pravda, pretože aj brániaca sa strana mala veľmi vysoké straty," vyjadril svoj názor učiteľ dejepisu Peter Ignác.
Nie teoreticky, ale na vlastnej koži kruté boje v tomto priestore prežívala Anna Štefancová z Nižného Komárnika. Na začiatku bojov sa schovávala pred smrtiacimi granátmi spolu s ďalšími civilmi v pivnici, potom utiekla do Vyšného Komárnika, ale stále sa vracala naspäť, pretože doma zostala svokra a ranená matka. Ranených civilov v Nižnom Komárniku bolo oveľa viac a boli aj mŕtvi. „Jedni z pivnice vyšli, lebo tam bol veľký stisk. Len čo vyšli, hneď štyroch zabilo a ďalších ranilo. Bolo to strašné. Mŕtvi vojaci tu ležali ako drevo a my sme ponad nich chodili. Od vojakov sme dostávali aj potraviny, lebo tu všetko zhorelo. Zostali len komíny," zaspomínala si na časy spred 57 rokov A. Štefancová.
Včerajšie „boje" na Obšáre sa však zaobišli bez mŕtvych a ranených. Takto oživené by podľa vedúceho pobočky Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní Romana Moravca mali vyzerať aj iné spomienkové akcie, ktoré by sa nemali obmedzovať len na kladenie vencov k pamätníkom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
