naplno využívajú dostatok prirodzenej potravy, ktorá sa postupným ochladzovaním presúva do stredného vodného stĺpca s relatívne teplou vodou. Pre bentos tvorený larvami vodného hmyzu začína po lete jeho nový, dlhý pohodový život. Drobné rybky sa ešte zdržujú v pobrežných vodách, ale s následným poklesom teplôt sa sťahujú do hlbších častí vôd. Tam za nimi vyrážajú na lov dravci.
Charakteristickým rozpoznávacím znakom u nosáľa je jeho spodné postavenie úst. Ústny otvor nie je pokrytý rohovinou, ako je to u podustvy. Najčastejšie sa s ním stretávame v riekach, alebo prietočných vodách s nimi spojenými. Do pokojných vôd vpláva len v čase zvýšených prietokov, ale pri následnom poklese hladiny tieto miesta opúšťa a vracia sa späť do pôvodných korýt riek. Tu sa zdržuje v hlbokých miestach so silným prúdom vody. Často ho nájdeme aj pod kamennými perejami. Podniká dlhé migračné ťahy. Dokáže sa však prispôsobiť podmienkam na údolných nádržiach.
U mladých jedincov v potrave prevažujú drobné riasy, vírnici, vývojové štádiá dafnií a perloočiek a larvy pakomárov. Dospelé jedince sa živia najmä mäkkýšmi, kôrovcami, larvami hmyzu, potočníkmi, larvami podeniek, drobnými rybkami a časťami vyšších rastlín. Zloženie potravy podlieha veľkým sezónnym výkyvom. Zatiaľ čo na jar v prijímanej potrave prevažuje živočíšna zložka, v lete prevláda rastlinná potrava a na jeseň začína prevládať opäť živočíšna potrava.
Ak vyjdeme z prijímanej živočíšnej potravy, sú vhodnou nástrahou larvy vodného hmyzu, potočníky, biele červy alebo tzv. bahienko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
