zdravotného ústavu v Rimavskej Sobote Dušan Béreš. Ide o rodinný výskyt a hoci čakáme na overenie, s najväčšou pravdepodobnosťou sa príbuzní nakazili žltačkou typu A. Svedčia o tom epidemiologické súvislosti. Prvé ochorenie sme zaznamenali u dospelého, ďalších troch sme evidovali v rámci zvýšeného zdravotného dozoru. Faktorom prenosu takzvanej choroby špinavých rúk mohlo byť čokoľvek. Voda, jedlo i úzky osobný kontakt, povedal D. Béreš. V ostatnom čase zaplavili Rimavskosobotský okres epidémie rôznych druhov. Hygienici zaevidovali salmonelózu, gastroenteritídu aj meningoencefalitídu. Podľa D. Béreša je však situácia v okrese stabilizovaná. Problém sa vyskytol s poslednou menovanou epidémiou, v rámci ktorej pribudli k 12 nakazeným ďalší dvaja. V súvislosti s nárastom ochorení požiadal D. Béreš o koordináciu činnosti aj banskobystrických kolegov. Dohady hygienikov spresnia virologické vyšetrenia biologického materiálu chorých osôb z troch obcí v okolí Jesenského. Priebeh meningoencefalitíd je priaznivý. Šírenie choroby nemá takú intenzitu, akú by teoreticky mohlo mať. Ak vyšetrenia potvrdia prítomnosť jedného z vírusov, vylučovaného fekáliami, naše upozornenia majú opodstatnenie. Vždy totiž apelujeme na dodržiavanie zásad osobnej hygieny. Preverovanie vody nepreukázalo zdravotnú závadnosť. Ostáva len osobný kontakt, ktorý mohol byť faktorom prenosu, uviedol D. Béreš. Takmer dvojmesačný problém epidémií odráža podľa neho súčasnú úroveň hygieny. Kým pred 16 rokmi evidovali v Rimavskosobotskom okrese 350 žltačiek ročne, prednedávnom vďaka očkovaniu len dva prípady. Súčasný výskyt považuje D. Béreš za výsledok nedostatku financií na očkovacie látky. Populácia je na nákazy vnímavejšia a ich prenos osobným kontaktom je veľmi intenzívny, dodal D. Béreš.
Autor: stl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
