svojej iniciatívy za zníženie odvodov. Ich návrh, ako je smutne známe, neprešiel ani prvým čítaním v parlamente vo štvrtok.
Zostáva preto ľutovať, že odpoveď podpredsedu vlády nedostala publicitu skôr ako včera; mohli sme sa aj my-verejnosť zapojiť ešte pred parlamentným diškurzom. V každom prípade nemá žiadne opodstatnenie Miklošovo podpichnutie, ktorým vyjadril svoje "prekvapenie nad touto formou komunikácie, pretože za omnoho efektívnejší spôsob hľadania dohody (...) považuje vecnú diskusiu odborníkov". Práve naopak - treba hrať s otvorenými číslami a diskutovať verejne. Nech vidíme medveďa. Aj my "dole" sme ľudia a licituje sa o naše peniaze. Verejnosť diskusie sa s odbornosťou vôbec nevylučuje.
Sme v zmätení. Hoci názory tých, ktorí už minulý týždeň videli obe analýzy, hovoria, že Miklošova je prepracovanejšia, celkom paradoxne si dovolíme vážne zapochybovať. Niežeby sme si trúfali na jedno prečítanie vynášať súdy o tom, že či má pravdu Mikloš, ktorý tvrdí, že zníženie odvodov o 9 percent by spôsobilo výpadok verejných financií 13 mld. Sk, alebo KDH, podľa ktorého by sa toto opatrenie odrazilo pozitívne v rozmedzí 3-11,5 mld. Sk. Sú ale veci, ktoré v materiáli podpredsedu vlády kolú oči a zakladajú práveže podozrenie, že v uzavretej diskusii tvárou v tvár by sa neudržali ani sekundu. Body môžu zbierať akurát ako propagandistický švindeľ...
Mikloš postupoval cestou, že bod za bodom spochybnil pozitívne efekty, ktoré (možno naozaj veľkoryso) vyčíslilo KDH. Veľkého lapsu sa však dopustil napríklad pri "zákone o štíhlej vláde", výnosy z ktorého, ak by bol prijatý, odhadlo KDH na viac ako pol milióna Sk. To je podľa Mikloša "suma absolútne nerealistická", pretože on spočítal, že z "titulu zníženia počtu ministrov, sekretariátov (...), atď by šlo iba o niekoľko desiatok miliónov". Nuž - podpredseda vlády si mohol minimálne prečítať predmetný návrh zákona. KDH v ňom navrhuje nielen znížiť počet ministrov z 20 na 13, ale aj zmenu štruktúry VŠETKÝCH ministerstiev so ZRUŠENÍM JEDNÉHO RIADIACEHO STUPŇA, a teda prechodom z päťstupňového na štvorstupňové riadenie. V tom by malo byť gros úspor. Nevieme síce odborne posúdiť, či by to vydalo naozaj za polmiliardu, zaručene však vieme, že Mikloš tento návrh KDH, predložený ešte v máji, ani nevidel.
Veľmi zaujímavá a v istom zmysle usvedčujúca je Miklošova analýza úspor štátu (ako platiteľa poistného), ku ktorým by došlo, podľa návrhu KDH a podľa ich prepočtov, vo výške 5,25 mld. Zaujímavosť ani nespočíva v tom, že podpredsedovi SDKÚ vyšlo o miliardu menej, ale v metóde výpočtu. Mikloš totiž počíta pre rok 2002 s cca rovnakým počtom zamestnancov verejnej správy, koľko ich účinkuje dnes - to jest 340 tisíc. Potom sa ale podpredsedu vlády, mimochodom iniciátora a gestora auditu centrálnej štátnej správy, ktorého výsledky sa vraj už tu a tam premietli do života, musíme pýtať, kde zostala reforma verejnej správy, zákony ku ktorej práve kvaltujú vo vláde i parlamente. Konkrétne - znamená jeho údaj toľko, že zachovanie okresných úradov je už isté? Ak áno, potom ale treba povedať, že v súvislosti s dohodou o tzv. kompetenčnom zákone, ktorý schválila minulý týždeň vláda, je lžou spomínať napĺňanie pôvodnej koncepcie reformy. Mimochodom - politickú dohodu medzi SDĽ a zvyškom koalície, že cenou za dohodu o "kompetenčáku" bude práve zachovanie okresných úradov, všetci popierajú.
Podobne zaujímavá je Miklošova kvantifikácia lineárneho výpadku príjmov fondov pri znížení odvodov. Tvrdí, že to bude až 20,5 mld. a nie 18,5, čo hovorí KDH, a to "preto, lebo predpokladaný výber v r. 2002 bude vzhľadom na rôzne faktory VYŠŠÍ". Nuž, môže mať celkom pravdu. VYŠŠÍ možný výber je však iba plus a ďalší z dôvodov na zníženie odvodov; pre porovnanie so súčasným stavom je ale prípadný nárast v budúcnosti bezpredmetný. Alebo by - podľa tejto logiky - bolo argumentom proti zníženiu odvodov aj to, keby bol predpokladaný prírastok do fondov v r. 2002 napríklad 10, nedajbože 50 či viac miliárd?
Niet priestoru vymenúvať všetko, čím nepresvedčil podpredseda vlády. Ani netvrdíme, že s kalkuláciami, ktoré dodalo KDH, je všetko v poriadku. V tomto spore je však kľúčový ešte iný moment, ktorý (kedysi??) liberálny ekonóm Mikloš vôbec nezohľadnil: Keby mal hneď stopercentnú pravdu a výpadok by bol naozaj tých 13 miliárd, je to naozaj argument dostatočnej sily proti zníženiu odvodov, ktoré svojimi účinkami predsa presiahne rok 2002? Iba pre plastickejší obraz - Devín Banka prináša jednorazový "výpadok" 11 miliárd. Napriek tomu Mikloš nehovorí o tom, že sanovať vklady klientov nebude možné, lebo by to ohrozilo stabilitu verejných financií, zvýšilo úrokové miery, znehodnotilo kurz meny, atď, a tak podobne.
Je dobre, že je tu diskusia. Mala by byť nielenže verejná, ale aj seriózna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
